Jedna z alternatívnych možností rozvoja
Prečo nie konopa?

Konopa siata je mnohostranná, prirodzene udržateľná priemyselná plodina par excellence. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti, ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Svet pozorne počúva, Slovensko ostáva zatiaľ hluché. Ako dlho ešte?

Bez vízie a pochopenia širších súvislostí je ťažké budovať čokoľvek. Encyklopedickým príkladom tohto tvrdenia sú všetky slovenské vlády, ktoré už ôsmy rok neúspešne zápasia samy so sebou, so všade prítomným prízrakom komunistického myslenia a minulosti, s insitným klientelizmom a s nepochopením priorít vo všetkých sférach života, hospodárstvo nevynímajúc. Slovom: nevedia kam z konopí.


Bez vízie ani na krok?

Je to práve hospodárstvo, pre ktoré sú vízie životne dôležité. Nesystematické revitalizačné projekty vlád SR pre slovenské podniky, odďaľovanie reforiem dôchodkového a sociálneho systému; nedôrazný priebeh daňovej a ignorancia ľudskej iniciatívy zo strany vlády neriešia situáciu v problémoch sa topiaceho hospodárstva. Často sa zdá. že politbyrá koaličných rád preferujú krátkodobý prospech úzkej skupiny oportunistov pred blahom všetkých. Tento stav a smerovanie nemožno chápať ako víziu.

Teraz si predstavme slovenskú ekonomiku, ktorej podniky budú spracovávať domácu surovinu, vypestovanú na domácich poliach a doma ju budú vpracovávať do finálnych eko-produktov. Utópia? Nie, iba vízia konopárskej ekonomiky a jej suroviny - konopy siatej.

Konopa sa dnes po storočí zabudnutia, z ktorého mali najväčší profit bavlna a nylon, opäť hlási o slovo. Zdá sa, že v čase zmenšujúceho sa vplyvu vlád sa stal trh hlavným inovátorom, preto mnoho svetových priemyselných krajín rozširuje svoj konopársky priemysel, aby dosiahli ekonomické a ekologické výhody. V dobe, keď rastie uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia, narastá aj záujem o pestovanie a spracovanie konopy. Rastliny konopy sú všestranne použiteľné a zaručujú kompatibilitu so životným prostredím. Efektivita ich pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií. Tieto skutočnosti viedli k nárastu pestovateľských plôch v Európskej únii, kde sa tiež rýchlo rozširuje trh s konopnými produktmi. Spolu s ostatnými priemyselnými plodinami nastupuje konopa dlhú cestu návratu. Cesta návratu konopy na slovenské polia je však zarúbaná.

Je to tým zarážajúcejšie, že Slovensko bolo dlhý čas známe pestovaním konopy a samotné zemepisné podmienky ho na túto úlohu predurčujú. Za feudalizmu sa pestovala konopa na celom území Slovenska, viac ako ľan, s výnimkou severných horských oblastí. O rozšírení jej pestovania svedčia okrem iného aj názvy chotárov (Konopnica), svojrázne pomenovanie náčinia na jej spracovanie (trlica, trojma, klky. krosná) i ľudové piesne. Zo semien sa vyrábal olej, kolomaž a iné produkty, s ktorými sa obchodovalo. Pomalý rozvoj spracovateľského priemyslu a nahradzovanie konopy siatej inými, lacnejšími surovinami viedli k postupnému úpadku jej pestovania.


Legislatíva a absencia informácií

Dnes na Slovensku neexistuje komerčné pestovanie konopy siatej. Ešte v osemdesiatych rokoch došlo vo viacerých poľnohospodárskych družstvách k celkovej modernizácii mechanizácie na zber a úpravu konopy. Zlom nastal po. roku 1985, keď slovenská vláda začala presadzovať nový protidrogový program (dôrazne propagovaný OSN), ktorý významne obmedzil pestovanie konopy ako technickej plodiny. Roľnícke družstvá museli ukončiť pestovanie a nové produktívne technológie ostali nevyužité, čo vyústilo v ich fyzickú likvidáciu. Dôvodov žalostného stavu konopárstva, niekedy dôležitej súčasti národného hospodárstva, je však viac. V prvom rade je to nezáujem podnikateľských subjektov investovať do tohto staronového odvetvia, čo je spôsobené absenciou základných informácií o ekologickom a ekonomickom potenciáli konopy siatej. Problém je aj v súčasnej antidrogovej legislatíve, nereflektujúcej svetové trendy v konopárstve, ktorá kladie nezmyselné administratívne prekážky potenciálnym pestovateľom.

Pestovanie konopy siatej pre priemyselné účely dnes na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 139/1998 Zz. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Tento nerobí rozdiel medzi technickou konopou (obsah psychoaktívnej molekuly THC v rastline menej ako 1 %) a psychoaktívnou konopou (vospolok známou ako marihuana, ganja alebo tráva) s obsahom THC viac ako 1 %. Zákon síce pripúšťa pestovanie konopy siatej pre priemyselné využitie, ale záujemca o jej pestovanie je vystavený krutému administratívnemu šikanovaniu. Najprv si musí zaobstarať povolenie na pestovanie konopy siatej od Ministerstva zdravotníctva SR, ďalej povolenie na dovoz konopných semien opäť od Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva hospodárstva a Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho SR. Akoby to nestačilo, od pestovateľa zákon vyžaduje aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, čo je už ťaživé absurdum. Moderná legislatíva krajín EÚ totiž neklasifikuje konopu siatu s obsahom THC menej ako 1 % ako drogu, ale ako technickú plodinu.

Konopárstvo je výbornou príležitosťou pre Slovensko, príležitosťou, na ktorej je možné stavať rozvoj regiónov, revitalizáciu slovenského poľnohospodárstva a priemyslu. Je výbornou príležitosťou pre malé a stredné podniky Slovenska, od zdravia a úspechu ktorých vo veľkej miere závisí aj zdravie celého slovenského hospodárstva.

Pestovanie konopy siatej na slovenských poliach môže rozvíriť stojaté vody komunistickými dotáciami zakonzervovaného poľnohospodárstva. Trh efektívne hospodáriaceho pestovateľa konopy ho môže uživiť aj bez nemotivujúcich dotácií. Nemenej dôležité pri pestovaní konopy siatej je jej ekologický prínos. Konopa má obrovské predpoklady stať sa zdrojom pre ekologické poľnohospodárstvo, po ktorom narastá dopyt v celej Európe.


Ekologický potenciál konopy siatej

Konopa takmer automaticky poskytuje čistý biozdroj, ktorý je pripravený na spracovanie pre vývoj ekologických produktov. Ekologické poľnohospodárstvo si žiada obnovenie tradičného viacplodinového pestovania, za použitia moderných metód zberu a spracovania. Konopa siata pestovaná na vlákno je pre tento účel zrejme najlepšou voľbou. Táto plodina vyžaduje pomerne malé množstvo hnojív v porovnaní s inými vlákninovými plodinami, a keďže nemá prírodného nepriateľa, nie sú potrebné ani pesticídy na jej ochranu. Takmer všetky časti konopnej rastliny môžu byť hospodársky využité: semeno, silné vlákno aj drevnatá dužina.

Konopa je nenáročná rastlina, ktorú možno pestovať vo väčšine klimatických pásiem, nezbavuje pôdu živín a jej hlboký koreňový systém bráni erózii pôdy. Dáva štyrikrát viac vlákna na hektár ako stromy. Keďže konopa vyrastie do výšky dvoch až piatich metrov za 70 až 110 dní, pestovatelia na malých aj veľkých plochách tak môžu zacloniť buriny a obmedziť použitie nákladných herbicídov. Konopa dosahuje výnos 6 až 15 ton usušených stebiel z jedného hektára pôdy, v závislosti na odrode a podnebí. Konopa prospieva životnému prostrediu a zároveň predstavuje alternatívny zdroj vlákna na výrobu papiera, tkanín a mnohých iných produktov.


Konopa pre priemysel

Mnohostrannosť konopy je v prínose materiálov, ktoré sa môžu spracovať na tisícky produktov. Dlhé lykové a krátke buničité vlákna zo stonky, semená, semenný olej a semenný koláč (rozdrvené semená) sú cennými surovinami. Tieto suroviny môžu prispieť k ekologizácii výroby existujúcich spracovateľov a výrobcov, ktorí dnes používajú konvenčné materiály (bavlnené vlákno, rastlinné oleje, syntetické oleje, drevná hmota a celulóza zo stromov) na výrobu svojich výrobkov.

Konopa toho ponúka, samozrejme, oveľa viac.

Tak napríklad, časopis Popular Mechanics z roku 1938 uviedol, že "z konopy sa dá vyrobiť viac ako 25 000 produktov, od celofánu až po dynamit". The London Financial Times 26. októbra 1994 uviedol: "...konopa... zaznamenáva návrat do Európy a Ameriky ako ekologicky prijateľná surovina pre odevy a papier".

Nemecký letecký inštitút vo svojej prezentácii na sympóziu o konope ako biozdroji v marci 1995 uviedol, že existuje možnosť, aby sa v každom automobile nachádzalo viac ako 12 kg spracovanej konopy, a to v komponentoch, akými sú poťahy sedadiel, podlahové rohožky, vnútorné čalúnenie a palubné dosky.

Olej z vylisovaných konopných semien je možné použiť na výrobu mnohých kozmetických výrobkov. Konopné semeno obsahuje 30% oleja. Tento olej môže sa tiež využiť ako prvotriedny dieselový pohonný olej a olej do leteckých motorov a presných strojov, konopná biomasa môže zase nahradiť každý typ fosílneho, palivového, energetického produktu.

Konopa je zo 77% celulóza, základná chemická surovina používaná na výrobu chemikálií, umelých hmôt a vlákien. Konopa sa teda môže použiť na výrobu v prírode úplne volne rozložiteľných ekologických plastických produktov. Niekoľko nemeckých firiem vyvíja plastový kompozit so 100 % obsahom konopnej celulózy na výrobu snowboardov a skateboardov. Je všeobecne známe, že Henry Ford použil konopu na výrobu automobilových dverí a blatníkov.

Tretím najväčším priemyselným odvetvím na svete je textilný priemysel. Konopa ponúka široké použitie v produktoch ako posteľné obliečky, paplóny, plecniaky, koberce, oblečenie, závesy, poťahy, čiapky, kufre, matrace, lodné plachty, prestieradlá, košele, stany, uteráky.


Konopárstvo - cesta budúcnosti

Dnes je jasné, že vďaka novým strojom a technológiám je možné menej prácne vyprodukovať konopné vlákno, konopné oleje a pazderie, ktoré majú potenciál nahradiť doteraz používané bavlnené vlákno, syntetické a rastlinné oleje a drevnú hmotu zo stromov.

Existujú ekonomické analýzy a prepočty z krajín, ktoré povolili pestovanie technickej konopy a rozbehli vládami platené programy, skúmajúce túto jedinečnú rastlinu a jej prínos pre ľudí. V tomto smere sa najviac prezentuje Kanada a Holandsko, ale nezaostávajú ani krajiny Európskej únie (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Fínsko. Veľká Británia, Švajčiarsko). Trend legalizácie pestovania technickej konopy v západnej Európe bol odštartovaný už v roku 1992. Dnes je už evidentné, že naberá na dôležitosti. Dôkazom sú každoročne organizované konopárske veľtrhy ako napríklad najväčší európsky konopársky veľtrh CannaBusiness v Nemecku alebo Konobusiness Czech v Českých Budějoviciach.


Zase ignorácia?

Slovensko nemôže ignorovať konopárstvo. Slovensko má tradíciu, predpoklady a ideálne možnosti na rozvoj konopárstva. Je potrebné vytvoriť podmienky a žičlivé prostredie pre konopársku iniciatívu. Pozitívnym signálom a prvým nevyhnutným krokom zo strany vlády SR na odštartovanie myšlienky konopárstva pre Slovensko je novelizácia zákona č. 139/1998 Zb. z. 0 omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, v zmysle kategorického rozlíšenia konopy siatej na jej technické odrody (obsah THC do 1 %) a psychotropné odrody (obsah THC nad 1 %). Na vytvorenie priateľského podnikateľského prostredia, nielen v konopárstve, to, pravdaže, nestačí. Naša vláda sa musí zasadiť za zníženie daní a odvodov (vzápätí po reformovaní dôchodkového a sociálneho systému), zabezpečiť vymáhateľnosť práva a bezproblémový prístup k úverom (reštrukturalizáciou bankového sektora).


Michal Tózsér
Autor (1978) pôsobí v neinvestičnom fonde Prečo Nie Konope?

- uverejnené v týždenníku Domino Fórum č.28/2001 (12.7.-18.7.2001)