TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

Graffiti – delikvencia verzus umenie

Diplomová práca

Jana Molnárová
masi @ inMail.sk

Trnavská univerzita v Trnave
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce

PhDr. Martina Žáková, PhD.

Dátum odovzdania práce: 2006-04-12
Dátum obhajoby: 2006-05-30

Trnava 2006
 

Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, neporušila som autorský zákon a použitú literatúru uvádzam na príslušnom mieste.
Trnava,12.04.2006

Poďakovanie

Týmto by som sa chcela poďakovať školiteľovi mojej diplomovej práce PhDr. Martine Žákovej, PhD. za jej odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla pri jej vypracovávaní.

Abstrakt

MOLNÁROVÁ, Jana: Graffiti – delikvencia verzus umenie. [Magisterská práca]/ Jana Molnárová. – Trnavská univerzita v Trnave. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra aplikovanej sociálnej práce. – Školiteľ: PhDr. Martina Žáková, PhD. Komisia pre obhajoby: Katedra aplikovanej sociálnej práce. Predseda: m. prof. PhDr. Jana Levická, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: magister sociálnej práce. – Trnava: FZ a SP, 2006, 68 s.

Graffiti – delikvencia verzus umenie.

Práca je obsahovo zameraná na špecifickú sociálno – právnu problematiku. Tvorba graffiti predstavuje jednu z foriem alternatívnej kultúry, ktorá sa premieta do právnych noriem v spoločnosti.
Práca popisuje tvorbu graffiti od jej historických počiatkov, cez objavenie sa u nás, formy boja proti graffiti, tresty, ktorými sa spoločnosť pred poškodzovaním majetku bráni. Súčasťou práce je aj charakteristika pozície sociálneho pracovníka v tejto oblasti.

Kľúčové slová
Graffiti. Delikvencia. Umenie. Motivácia k tvorbe. Adekvátnosť trestov. Voľný čas. Streetwork.

Predhovor

Oblasť graffiti tvorby, špecifiká skupiny mladých ľudí, ktorí sa jej venujú i postavenie tejto alternatívnej kultúry v našej spoločnosti, nás zaujali natoľko, že sme sa im rozhodli venovať v našej práci. Radi by sme priblížili graffiti z pohľadu writerov, ktorí ich vnímajú najmä ako umenie, na druhej strane, z pohľadu spoločnosti, ktorá sa dosť prísnymi právnymi normami snaží chrániť verejný či súkromný majetok pred vandalizmom, ničením farbou...
Opíšeme graffiti cez ich historický vznik, prienik na slovenskú scénu, reakcie, ktoré tvorba graffiti v jednotlivých spoločnostiach vyvolala, ako aj aktivity, ktoré sú vo vzťahu ku graffiti u nás aktuálne. V rámci nich spomenieme možnosti sociálneho pracovníka, ktoré má pri terénnej práci s mladými, ktorí sa tvorbe graffiti venujú. Práca je určená tým, ktorí pracujú s mladými pri voľnočasových aktivitách, ako aj ľuďom, ktorí sa o oblasť graffiti tvorby zaujímajú.
Keďže ide o dosť špecifickú tému, vychádzali sme pri tvorbe našej práce z menšieho počtu literárnych zdrojov venujúcich sa danej problematike. Použili sme internetové stránky, tiež informácie získané našim prieskumom medzi writermi.
Radi by sme sa poďakovali tým, ktorí nám pri práci pomohli poskytnutím teoretických informácií z oblasti graffiti tvorby, ako aj ľuďom, ktorí majú s prácou s mladými, ktorí sa venujú graffiti praktické skúsenosti. Naša vďaka patrí všetkým, ktorí nám pomohli s distribúciou dotazníkov, tiež writerom, ktorí aktívne odpovedali na našu prosbu o ich vyplnenie.
 

Obsah

Úvod

1 Graffiti a jeho história
1.1 Pojem graffiti
1.2 Terminológia
1.3 Historický kontext
1.4 Formy a štýly v tvorbe graffiti
1.5 Komercionalizácia graffiti
1.6 Typológia graffiti

2 Slovenská scéna
2.1 Miesta a dôvody vzniku graffiti tvorby
2.2 Kultúrne hľadisko

3 Motivácia k tvorbe
3.1 Psychologické hľadisko
3.2 Komunikačné hľadisko

4 Umenie či vandalizmus – delikvencia
4.1 Metódy boja proti graffiti v zahraničí
4.2 Situácia v boji proti graffiti na Slovensku
4.3 Tresty a ich adekvátnosť
4.4 Spôsoby odstraňovania graffiti

5 Tvorba graffiti ako forma trávenia voľného času
5.1 Historický pohľad na vývoj voľného času
5.2 Voľnočasové trendy

6 Možnosti sociálneho pracovníka
6.1 Aktivity v súčasnosti

7 Prieskumná časť
7.1 Cieľ prieskumu
7.2 Hypotézy
7.3 Metódy prieskumu
7.4 Prieskumná vzorka
7.5 Organizácia a spracovanie prieskumu
7.6 Výsledky prieskumu
7.7 Diskusia

8 Záver

Zoznam použitej literatúry

Prílohy
Príloha A: Dotazník
Príloha B: Trains
Príloha C: Chico Antonio Garcia, Tapeman
Príloha D: Sketches & Pieces

Zoznam grafov

Graf č.1: Motivácia k tvorbe graffiti
Graf č.2: Postoj rodiny, okolia k tvorbe graffiti
Graf č.3: Finančná stránka pri tvorbe graffiti
Graf č.4: Tvorba graffiti na legálnych a ilegálnych plochách
Graf č.5: Adekvátnosť trestov
Graf č.6: Postoj spoločnosti k tvorbe graffiti
Graf č.7: Graffiti z pohľadu writerov
Graf č.8: Účasť na tzv. jamoch
Graf č.9: Stretnutie so sociálnym pracovníkom zapojeným do legálnej akcie podporujúcej graffiti
Graf č.10: Prehľad o streetwork aktivitách pre mladých

Úvod

Graffiti – fenomén, ktorý sa postupne stal súčasťou našich veľkomiest, mestečiek i niektorých obcí.
Máme však vôbec hovoriť o probléme? Nejde len o nový alternatívny druh umenia, ktorým sa – poväčšine mladí muži – prejavujú na múroch, stenách budov, vlakov, električiek, v podchodoch?
Zdá sa, že graffiti v sebe nesie jedno i druhé, teda problém označovaný ako vandalizmus až delikvencia, zároveň však umeleckú hodnotu niektorých graffiti diel. Pohľad spoločnosti však poukazuje skôr na problém, čo sa prejavilo aj v značnom sprísnení trestov, ktoré plynú z Trestného zákona pri poškodení cudzej veci pomaľovaním, popísaním...
Tvorba graffiti nás zaujala v období, keď sa daná problematika prezentovala na verejnosti, v médiách, práve v čase navrhovania dnes už platnej novely Trestného zákona. Išlo o postoje dvoch strán – spoločnosti, zastúpenej politickými predstaviteľmi, ľuďmi, ktorí vynakladajú prostriedky na odstraňovanie graffiti, na druhej strane, aktívnych writerov, pedagógov z umeleckých škôl, ktorí rozoberali graffiti z pohľadu delikvencie verzus umenie.
Tieto názory nás inšpirovali pre výber témy graffiti v našej práci. Pre danú oblasť sme sa rozhodli aj preto, že sa jej u nás nevenuje až tak veľa pozornosti, či už v médiách, publikáciách a pod.
Cieľom našej práce je priblížiť graffiti ako súčasť dnešnej spoločnosti s jej pozitívnymi i negatívnymi stránkami, poodhaliť zmýšľanie writerov prezentujúcich svoje myšlienky graffiti tvorbou, ako aj spoznať možnosti sociálneho pracovníka pri práci s mladými, ktorí tvoria graffiti, či sa v našich podmienkach podobným aktivitám nejakí jednotlivci, prípadne organizácie venujú.
V jednotlivých kapitolách rozoberieme pojem graffiti a jeho históriu, prienik graffiti na Slovensko, motiváciu k tvorbe z rôznych hľadísk. Pozrieme sa na graffiti ako subkultúrne či alternatívne umenie, no i graffiti ako prejav vandalizmu až delikvencie. Všimneme si tvorbu graffiti ako jednu z foriem trávenia voľného času a v neposlednom rade možnosti sociálneho pracovníka v danej oblasti.
V prieskumnej časti budeme zisťovať názory writerov na to, čo ich motivuje a čo im tvorba graffiti dáva. Ako vnímajú postoj spoločnosti, aká je podľa nich adekvátnosť aktuálnych trestov vyplývajúcich z Trestného zákona, tiež, aké sú ich skúsenosti s osobou sociálneho pracovníka v rámci legálnych akcií podporujúcich tvorbu graffiti.
Dúfame, že našou prácou priblížime túto špecifickú skupinu mladých, ktorí sa prezentujú a ponúkajú svoje názory ostatným práve formou graffiti.

„Žijem v šedastom šere noci...
...tvorím ďalšie dúhové prekvapenia.
Tisíce protikladov a prepletanie príbehov...
Vtedy ožívajú farby...
...len v Tvojich a mojich predstavách.
V hĺbke temnoty mojej duše...
(anonymný writer)

1 Graffiti a jeho história

Graffiti je organizmus nezávisle rastúci na verejných priestranstvách, ktorý sa cez historické nástenné maľby pretransformoval do dnešnej podoby. Predstavuje špecifickú formu sociálno – umeleckej komunikácie umiestnenej v urbanistickom prostredí.

1.1 Pojem graffiti

Etymologický pôvod slova graffiti môžeme hľadať v Taliansku. Význam tohto pojmu sa spája nielen s výtvarným prejavom, ale evokuje i hudobné asociácie – určitý druh harmónie a „šarm exotizmu“, teda, od začiatku označuje niečo výnimočné, spontánne, nekonvenčné a rôznorodé.
Samotný pojem má viacero variantov, ktoré sú podmienené dejinne i lexikologicky, uvádzame aspoň niekoľko:
- grafio – štýl písma v starovekých kultúrach, spôsob písania do vosku pomocou šablón;
- graphium – z latinskej tradície prešlo do gréčtiny ako graphein, oboje značí to isté – dobre písať, maľovať, či kresliť;
- sgraffito (z tal. sgraffiare – škrabať) – výtvarná renesančná technika, používaná na výzdobu stien – nanesené vrstvy rôzne sfarbenej malty sa vyškrabávajú, resp. vyrývajú podľa figurálnych alebo nefigurálnych foriem;
- griffure – štýl písma i kresieb, ktoré nie sú urobené precízne, ale narýchlo, s opravami, nečisto, na spôsob skice, náčrtu alebo pravopisu;
- gravure (z franc.) – rytie, rytina, rytecká práca – v tradícii graffiti predstavuje dominantnú techniku. (Kubalová,1997)
K pojmu graffiti je potrebné dodať, že správne by sa mal používať singulár graffito (rešpektujúc taliansku tradíciu), zaužívané je však množné číslo graffiti (v slovenčine nesklonné). Vo Francúzsku sa pokúsili presadiť formu jednotného čísla graffite, no neujala sa a ustúpila frekventovanejšiemu plurálu. (Riout,1990)
Termín graffiti sa začal čoraz častejšie používať od konca 2.svetovej vojny a zvlášť v šesťdesiatych rokoch. S celosvetovým rozšírením amerických graffiti sa toto slovo stalo etablovaným pre používanie v populárnom svete. Keďže daný výraz má silne negatívnu konotáciu, kvôli jeho previazanosti s vandalizmom, skupiny graffiti tvorcov, ale aj amatérov sa prikláňajú k používaniu termínov aerosol-art alebo spraycan-art. Spomenuté výrazy označujú skôr graffiti vyššej vrstvy, diela, ktoré môžu byť bez rozmýšľania a predsudkov označené za skutočné umenie. (Blumfeld,1992)

1.2 Terminológia

Skupina writerov má v rámci svojho životného štýlu aj vlastný jazyk, ktorým sa medzi sebou dorozumieva a zároveň odlišuje od väčšinovej spoločnosti. K základným výrazom patria:
writer – pisateľ – tvorca graffiti;
crew – skupina writerov;
toy – začiatočník, hľadajúci štýl;
writer má rozvinutý vlastný štýl;
king – uznávaný writer patriaci k elite;
tag – štylizovaný podpis, ktorý je zvyčajne vytvorený z 3 až 5 písmen, môže obsahovať iniciály writera; často obsahuje číslo, napr. číslo domu či ulice, kde writer býva;

Obr.č.1, obr.č.2: ukážka tagov

piece – jeden sprejom, farbou vytvorený obraz, často s 3-D efektmi, má v sebe farebnosť a rôzne efekty;
throw-up – jeho vytvorenie trvá kratší čas, než vytvorenie piece, zvyčajne pozostáva z vonkajšej – napr. čiernej linky a vnútornej „náplne“ – napr. striebornej;
bombing – popísanie, pomaľovanie mnohých povrchov; objavuje sa najmä na vlakoch, chrómových plochách, ide o rýchle akcie (zanechanie znaku na mnohých miestach)

Obr.č.3, obr.č.4: ukážka bombingu

Termíny súvisiace s tvorbou na dopravných prostriedkoch:
panel piece – obraz pod oknami vlaku, metra, dopravného prostriedku;

Obr.č.5: ukážka graffiti panel piece

whole car, top-to-bottom – postriekanie celého vagóna;
whole train – celý vlak, pričom farebné motívy sa rozprestierajú aj cez okná.
(Encyclopedia www.wikipedia.org)

1.3 Historický kontext

Pri graffiti, chápanom ako historický jav, nastala zmena len v spôsobe a miestach umiestnenia kresieb: graffiti sa zo stien jaskýň a skalných blokov po všetkých kontinentoch sveta, či z ruín antických a stredoamerických indiánskych miest presunuli do súčasných veľkomiest na celom svete.
Bez ohľadu na formu a obsah boli vždy formou odovzdávania informácií, využívajúcej najmä prírodné médiá. Tvorcovia svojimi obrazmi informovali súčasníkov a aj stovky nasledujúcich generácií o udalostiach, dnes teda okrem výpovednej obdivujeme aj výtvarnú hodnotu pragraffiti. (Bondora In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Novodobé graffiti vznikli v USA ako produkt sociálnej situácie – vysokej nezamestnanosti a nedostatku finančných prostriedkov sprevádzaných nárastom kriminality v najohrozenejších sociálnych vrstvách a národnostných skupinách (černosi a hispánci), žijúcich v uzavretých komunitách, novodobých getách. Graffiti sa stali formou sebarealizácie a verejným prejavom vlastnej identity ľudí, ktorí nemali prístup k rovnakým formám zábavy stredných spoločenských vrstiev, napr. v diskobaroch, čo následne podnietilo vytvorenie vlastnej, hip-hopovej kultúry. To ale neznamená, že všetci writeri boli aj raperi a tanečníci break dance. Keď začiatkom 70. rokov niektoré galérie a múzeá v USA ponúkli vyspelým graffiti umelcom výstavné priestory a niekoľko organizácií ich formálne združovalo, diferencovala sa tzv. oficiálna a neoficiálna scéna. Prvá participovala na oficiálnej kultúre (vybrané výtvory boli vystavované ako umelecké diela), druhá bola (a je) charakterizovaná ako vandalizmus. (Donovalová In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Pokiaľ ide o určenie presného obdobia a miesta vzniku graffiti, existuje viacero názorov. Zatiaľ čo nástenné rytiny, sgrafitá, umelci hojne využívali už v staroveku a stredoveku, samotný pojem graffiti, ako sme už spomínali, sa rozšíril počas druhej svetovej vojny a neskôr v 60. rokoch. Konvenčné klišé, že miestom vzniku graffiti je New York, zdá sa, nie je pravdivé – pochádzajú z Philadelphie. Odtiaľ prenikli do New Yorku, kde vyšiel vôbec prvý článok o graffiti v International Herald Tribune – tag Taki 183, ktorý rozpútal vlnu písania tagov - šifrovaných podpisov či symbolov jednotlivcov. (Zorjanová In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Tento tag patril sedemnásťročnému poslíčkovi, ktorý sa pri svojich dennodenných cestách metrom podpisoval na každej stanici, na vozňoch vlakových súprav, na odpadkových košoch, jednoducho, všade, kde sa dalo. TAKI 183 – to bol jeho podpis, pričom číslo za menom sa zhodovalo s číslom manhattanskej ulice, na ktorej býval. Taki bol nielen prvý, ktorého si všimla mediálna verejnosť, ale tiež pilný vo svojom prejave, keďže na pochôdzky nikdy nevyrazil bez spreja vo vrecku. Stal sa kultovou postavou, dvere domu, v ktorom býval, boli postriekané menami writers, ktorí sa rozhodli ísť jeho cestou. (Volf, 1998)
Iní autori uvádzajú, že umenie graffiti v skutočnosti vzniklo začiatkom osemdesiatych rokov v New Yorku, pričom prvé graffiti boli dielami čiernych umelcov v Harlemskom a Brooklynskom metre. (Subway train – odtiaľ pochádza pojem „subway art“.) Často v narkotickom opojení, v reakcii na život na periférii mesta, ale v prvom rade na život na periférii spoločnosti, vznikali silné farebné znaky. Totemické a apokalyptické vízie rýchlo zapĺňali staničné pasáže a vlaky, ktoré šírili túto kultúru po celom New Yorku. Základným pracovným nástrojom sa stal akrylový sprej, ktorý vymedzil tvaroslovie a kolorit týchto diel.
S narastajúcim množstvom ich tvorcov sa čistil aj grafický jazyk, ktorý používali, profiloval sa znak, línia, plocha. Vznikla nová subkultúra. Objavila sa v podchodoch, staniciach metra, na miestach, kde človek pociťoval neistotu, nebezpečenstvo. Graffiti umocňovali kriminalitu ovzdušia spoločnosti. Psychický nátlak na okolie, nebezpečenstvo pri tvorbe, to všetko posilňovalo mladých rebelov, ktorí neúnavne pokrývali plochy metra. Vznikali v noci, tajne, mimo zákona a nekompromisne zapĺňali všetky múry. Už sa neskrývali, práve naopak, čím viditeľnejšie miesto, tým malo graffiti vyššiu hodnotu. Bolo v nich cítiť niekoľko úplne pudových až inštinktívnych postojov. (Uličný, 1998)
Americké veľkomestá akoby dotlačili mladých výtvarníkov k tomu, aby umenie graffiti vzniklo. Táto reflexia na dobu však čoskoro prekročila hranice kontinentu, ovplyvňuje európsku undergroundovú kultúru. Iné problémy si vyžadujú iné reakcie. Európske graffiti sú viac politicky orientované. Vždy si však zachovávajú svoj sociálny charakter. Zdobia priemyselné objekty. Všetko ohyzdné a úžitkové je vhodnou plochou pre výtvarné dielo. (Uličný, 1998)

1.4 Formy a štýly v tvorbe graffiti

V rámci štýlov rozoznávame tzv. „old school“ – starú školu, pod ktorou sa v prvom rade chápe jednoduchý plošný štýl a plošné lomené tvary. Sú to väčšinou čitateľné nápisy, jednoduché tvary a strohejšia farebnosť. Na rozdiel od tohto prevažne písmového štýlu sa vyvinul aj tzv. štýl „new school“ – nová škola, ktorý je farebný, plný nerozlúštiteľných nápisov a tvarov narábajúci s trojdimenzionálnosťou a hlbokou filozofickou a psychologickou myšlienkou, pričom vytváral spojitosť a stupeň mimo úrovne tvoriacej plochy.
Neustálou evolúciou graffiti, zdokonaľovaním a prepracovávaním sa dospelo k plnohodnotnému umeleckému výrazu narábajúcemu s formou i štýlom, s perspektívou, symetriou a samozrejme farebnosťou. Podľa metodológa graffiti menom Rammellzee graffiti štýly prešli niekoľkými stupňami. Prvým bol Bomberizmus, ktorý plynulo prešiel do Wild Stylizmu. Za nimi nasledoval Jewelryzmus – z angl. jewel - klenot – bol to edukatívny štýl, umožňujúci transformáciu symbolov až do skulpturálnej podoby. Vojna štýlov v 80. rokoch predstavuje tzv. post – Wildstyle graffiti vývoj z čarbanicových tagov do písma so šípkami, po ktorom došiel „Ikonostas Panzerism“ predstavujúci skutočný štýl posledného obdobia procesu graffiti, ktorého predstaviteľom je práve Rammellzee so svojím gangom – „killers“. (Edit de Ak, 1983)
Išlo akoby o vznik slangu 21.storočia, spletitý, tajný, nerozlúštiteľný jazyk, vynájdený najrôznejšími excentrickými kultúrnymi skupinami. Rammellzee nikdy neštudoval na žiadnej škole, avšak čítal slovníkové etymológie, skúmal písmo, gotické rukopisy. Jeho vysoko prepracovaná teória „ozbrojených písmen“ je známa tiež pod pojmom gotický futurizmus. Hovorí o sile písmen, písma, prostredníctvom ktorých vedú boj. Jeden z členov gangu – „A One“ hovorí, že to, čo tvorí, nie je obraz, ale písmená. Tie sú nad slovom, nad jazykom, zároveň sú základom poznania. Slang 21.storočia – zároveň desivý a fascinujúci – sa začína ohlasovať svojím kryptologickým jazykom. Je to práve vďaka najcitlivejším a najoriginálnejším mladým umelcom z podzemia mesta, ktoré sa stalo laboratóriom štandardného univerzálneho jazyka – New Yorku. Na počiatku i na konci je znovu slovo, písmeno. (Blumfeld, 1992)
V Európe existujú dva prúdy vývoja graffiti: autochtónny – má počiatky v politických odkazoch a heslách vytvorených počas rozsiahlych študentských nepokojov koncom 60. rokov; americký – v komunikatívnej kreslenej a písanej tvorbe. (Zorjanová In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Do roku 1974 boli objavené najdôležitejšie písmenkové štýly, ktoré sa odvtedy iba obmieňajú. Ku koncu 70. rokov sa etabloval aj určitý postup pre vznik diela:
♦ prvými obrysmi naznačenie písmen a ostatných obrazových prvkov (first outlines)
♦ vypĺňanie väčších farebných plôch (fill-ins)
♦ pripojenie ornamentov a efektov (designes)
♦ a nakoniec, sprejovanie posledných kontúr (second outlines).
Subway graffiti v New Yorku po dosiahnutí svojho vrcholu začali stagnovať. Príčinou bola vlna pouličnej tvorby a striekanie na nákladné vozne. „Metrové graffiti“ oficiálne zaniklo 12.5.1989, i keď sa tu napriek všetkému ešte stále vyskytuje. (Graffiti: Art and crime www.graffiti.org)

1.5 Komercionalizácia graffiti

Na prelome 70. a 80. rokov došlo vo sfére graffiti k radikálnej zmene. Umenie, ktoré sa vyznačovalo anonymitou, sa stalo schopným konkurovať umeniu v galériách, začalo byť uznávané oficiálnou umeleckou spoločnosťou. Niektorí writeri prežívali metamorfózu na umelcov a začali vystavovať v noblesných galériách, proti ktorým predtým energicky bojovali. Ich tvorba sa obohatila o olejové a akrylové farby, no prešla aj čiastočnou stratou písma, ktoré predstavovalo v subway hnutí hlavný element. Tento moment prechodu pouličného prejavu do galérií je mnohými writermi prudko odsudzovaný, aj keď prvotná myšlienka bola dobrá – preukázanie, že aj graffiti má status umenia. Väčšina graffiti writerov neuznáva graffiti – artistov oficiálne uznaných a tvoriacich pre galérie. V prvom rade Keitha Haringa a Jeana Michela Basquiata. (Volf, 1998)
Obaja vyšli z metra a obom bola vymeraná krátka životná púť. Basquiat zomrel v roku 1988 na predávkovanie heroínom, Haring sa neskôr stal obeťou pandémie zvanej AIDS. Prvý z nich bol černoch, druhý beloch, čo poukazuje na skutočnosť, že graffiti art postupne, podobne ako v hudbe jazz, blues, prerástlo do multietnického a multinárodného fenoménu. Obaja umelci síce graffiti art spopularizovali – a svojím spôsobom presvedčili o jeho komerčnej dispozícii, no v rámci graffiti „hnutia“ predstavovali skôr čierne ovce (alebo čiernu ovcu a bielu vranu). Väčšina prívržencov hnutia totiž zostáva verná presvedčeniu, že graffiti má zostať na ulici. Keith Haring sa k tomu vyjadril takto: „Od momentu, keď som predal prvé plátno, sám seba prestávam považovať za umelca graffiti. Aby sme si rozumeli, graffiti art je spontánne umenie, je to názor, postoj, protest. Skutočnými autormi graffiti sú tí chlapci, čo v noci na múr nastriekajú svoje posolstvo svetu a potom sa zasa utiahnú do anonymity.“ (Zalová; Uličný, 1998)
Jean-Michel Basquiat, syn haitských rodičov, ktorý sa podpisoval ako Samo a na stenách a vozňoch metra tak dlho zanechával svoj tag a apelatívne odkazy, až si ho všimla Annina Nosetová, obchodníčka s umením. Poskytla mu na rok ateliér, rozmerné plátna namiesto omietky, štetce a farby namiesto sprejov. Basquiat prerazil, vedel totiž, v čom je jeho cena – bol iný, exotický, mal za sebou príbeh dieťaťa ulice, ktoré sa doslova prekopalo z ghetta. Začal spolupracovať aj s Andym Warholom a jeho obrazy, do ktorých zapracovával svoje úhľadné písmo, sa dobre predávali. Samo-Basquiat však ako dvadsaťosemročný zomiera na už spomínané predávkovanie heroínom. (Volf, 1998)
Prelínaním graffiti z ulíc s oficiálne uznaným v galériách sa rozpútala polemika rozdelenia na skutočné, pravé graffiti. Sprejeri, uvedomujúc si problém ilegality na jednej strane a problém komercializácie na strane druhej, vytvorili legálne sídlo – Phun Phactory. Na jeho stenách sa môžu prejaviť bez obáv o zatknutie a predsa stále zostávajúci v hraniciach anonymity. Organizáciu Phun Phactory založil Pat DiLillo v roku 1993 na adrese 45 – 14 Davis Street, Long Island City, New York.
Uvádza sa tiež, že Phun Phactory bolo založené v roku 1992. Okrem podporovania rozvoja legálnej graffiti tvorby v New Yorku je doplnená snahou usmerňovania konštruktívneho správania proti deštruktívnemu. Existujú aj určité dôležité pravidlá pre členov organizácie napr. – stráň sa vlakov; netaguj v oblasti Phun Phactory; nebi sa; ak ťa chytí polícia, musíš byť kultivovaný a spolupracovať; diela by sa mali meniť každé 3 mesiace, alebo sa lokácia vráti predošlému writerovi. (Havlik www.phunphactory.org)

1.6 Typológia graffiti

V súvislosti s typológiou graffiti môžeme hovoriť o viacerých prístupoch. Americká autorka J.M. Gadsby (1995) vytvorila typológiu šiestich druhov graffiti:
1. latrinalia – graffiti nachádzajúce sa na toaletách
2. verejné – public – často miestne odkazy ponúkané k hromadnému čítaniu. Nachádzame ich vonku alebo vo vnútri, na rušných miestach, napr. v knižniciach alebo na autobusových zastávkach...
3. ľudové epigrafy – folk epigraphy – rytiny bežných ľudí do dreva alebo skaly
4. historické graffiti – analyzované výskumníkom, ktorý nie je súčasníkom autora. Výskumníci nemajú žiadne informácie o dobe, o podmienkach ľudí, okrem historických a archívnych zdrojov. Príkladom môžu byť nápisy ľudí z Pompejí.
5. tags – rozdiel medzi nimi a verejnými graffiti je v tom, že tieto smerujú len k členom komunity. Každý tag je unikátny a reprezentuje človeka. Zvyčajne zahŕňa časť writerovho mena, príp. jeho iniciály, číslo jeho ulice, nejaký pre neho významný symbol.
6. humorné graffiti – humorous – analyzované lingvisticky alebo podľa motívov autorov.
Graffiti je možné rozdeliť aj na dve kategórie v obsahovom zmysle:
1. konverzatívne – komunikačné – tie, kde sa na jednu vetu (základ) postupne dopisujú reakcie iných
2. deklaratívne – nemajú v úmysle vyvolať diskusiu. Sú iba stanoviskom autora.
Osobitnú skupinu, ktorá formou i obsahom tvorí jedinečný druh graffiti a je charakteristická iba pre New York, predstavujú tzv. memorials, ktoré sa začali šíriť okolo roku 1988. V tom čase totiž v častiach ako Bronx, Brooklyn a manhattanský Lower East Side, s nárastom počtu zbraní a násilia, prichádzalo o život mnoho ľudí pri pouličných zrážkach. Okrem memoriálov týkajúcich sa drogových obetí, či obetí násilia sú aj ďalšie, venované osobám, ktoré zahynuli pri dopravných nehodách, príp. podľahli chorobe. Umelci tvoriaci memoriálne graffiti sa líšia od subway writerov najmä svojím vekom – sú zvyčajne starší (od 25 rokov) a okrem sprejových plechovíc používajú aj techniku airbrush, niekedy aj štetce. (Graffiti: Art and crime www.graffiti.org)
Na základe analýzy 107 anglických textov o graffiti hovorí J.M. Gadsby (1995) o deviatich rozdielnych prístupoch ku skúmaniu graffiti:
- kultúrny prístup, v ktorom výskumníci vnímajú graffiti ako reprezentantov špecifickej komunity alebo etnickej skupiny. Graffiti neraz slúžili k štúdiu kultúry, pretože odrážali charakter spoločnosti, ktorá ich produkovala.
- rodový prístup – tento sa zriedkavo snaží hľadať podobnosti medzi oboma rodmi, zameriava sa skôr na ich odlišnosti. Tento typ rodovej analýzy neberie do úvahy kultúrne aspekty tvorby a lokalizácie.
- lingvistický prístup – zameriava sa na jazyk použitý v každom graffiti a na spôsob, akým bol autorom použitý.
- ľudový prístup (folkloric) – má charakter zberu dát a kontextuálnej analýzy. Ide však skôr o dokumentáciu, archiváciu a hlavným motívom je ich uchovanie do budúcnosti.
- kvantitatívny prístup je založený na zbere číselných údajov a ich štatistickom vyhodnotení. Záujem výskumníkov sa zameriava na merateľné kvality obsahovej alebo rodovej stránky graffiti. Nedostatkom sú tu kontextuálne informácie.
- estetický prístup – skúma estetické kvality graffiti, nachádza mnohé spoločné faktory medzi graffiti a umením. Výskumníci porovnávajú túto tvorbu s tradičným umením a dokumentujú svoje publikácie ilustráciami a fotografiami.
- motivačný prístup – ten sa snaží zodpovedať otázku, prečo ľudia tvoria graffiti. Je to prístup skôr psychologicky orientovaný, preto tu vzniká nebezpečenstvo subjektívnych záverov.
- preventívny a popularizačný prístup zaujímajú na jednej strane stanovisko, že graffiti je „choroba“, ktorú treba preventívne zo spoločnosti odstrániť, avšak je potrebné o graffiti v spoločnosti komunikovať, čím sa v podstate popularizuje.

2 Slovenská scéna

Na Slovensko importovali dnešné graffiti najmä mladí Slováci z USA a západoeurópskych krajín v prvej polovici 90. rokov 20. storočia. Časť mládeže prevzala vonkajšie prejavy hip-hopovej kultúry – oblečenie, spôsob komunikácie, reč tela – a niektoré aktivity nositeľov tejto pôvodnej americkej subkultúry, často bez pochopenia príčin jej vzniku a vývoja. Prieniku vo veľkej miere napomohol internet.
Skupina mladých dáva v každom politicko-ekonomickom systéme najavo odpor a nesúhlas. Tieto prejavy sa od nepamäti vracajú – odlišné sú len vo vonkajších prejavoch. Sú to predovšetkým mladí ľudia, ktorí emotívnejšie a často bez ohľadu na dôsledky reagujú na neúnosnú spoločenskú situáciu, kým stredná, či staršia generácia môže hľadať spôsoby, ako zo situácie vyťažiť, prípadne ako ju evolučne zmeniť. Mladí sa preto uchyľujú k takým formám odporu a protestu, ktoré maximálne pobúria čo najväčší počet spoluobčanov.
Graffiti sú na dosiahnutie tohto cieľa priam ideálnym prostriedkom – umiestnením na všeobecne známych symboloch spoločenských tradícií ostatnej populácii nezrozumiteľnými textami alebo nepochopiteľnými až odpudzujúcimi obrazmi. Niekedy to môže pôsobiť ako súťaž 13 – 17 – ročných mládencov o najväčší počet označených objektov, keďže „výzdobe“ sa nevyhnú podchody, mosty, kultúrno-historické pamiatky, fontány, sochy, pamätníky, tiež trafostanice, depá, komíny, železničné stanice, dopravné prostriedky...(Bondora, 2004)
S pribúdajúcimi rokmi, životnými i profesijnými skúsenosťami i s rastúcim uvedomovaním si postavenia v spoločnosti, mení sa táto hra na cieľavedomé výtvarné spracovanie tém. Menšia časť sprejerov uprednostňuje vyššiu kvalitu výtvarného prejavu pred množstvom banálne označených plôch. Hľadajú frekventovanejšie a väčšie plochy, vyčleňuje sa skupina autorov, ktorých výtvarný prejav dosahuje úroveň porovnateľnú s dielami akademicky vzdelaných výtvarníkov. Sú to monumentálne diela a často trvá celé mesiace, kým ich nezničí príroda. Skúsení veteráni neraz končia ako profesionálni writeri, pracujúci na objednávky reklamných agentúr. Svoju kariéru zvyčajne končia po dvadsiatke, výnimočne tvoria až do 25 rokov. (Bondora, 2004)

2.1 Miesta a dôvody vzniku graffiti tvorby

Na Slovensku nevznikajú graffiti len v oblastiach poznačených chudobou, nezamestnanosťou a zvýšenou kriminalitou. Skôr v mestách s vysokou mierou anonymity veľkých periférnych sídlisk, z ktorých mládež migruje do centier, kde sa nachádza väčšina správnych inštitúcií, škôl a univerzít, internátov, ale aj zábavných podnikov, hostincov, kaviarní a reštaurácií, teda ideálnych médií.
Zruční sprejeri dokážu v priebehu niekoľkých minút, či len sekúnd zasiahnuť neuveriteľné plochy, takže polícia nie je proti nim úspešná. Neoficiálne uvoľnenie niektorých plôch neprinieslo vytúžený efekt, keďže „čo je dovolené, nie je vzrušujúce“ a naviac o možnosti nevedeli samotní writeri. Škody na súkromnom i verejnom majetku dosahujú v celoslovenskom meradle rádovo stovky miliónov korún, hoci v súčasnosti nie sú objektívne vyčísliteľné, keďže žiadna organizácia neuskutočňuje systematický monitoring starých a nových graffiti, neexistuje fotodokumentácia ani databáza poškodených objektov a ani odhady nákladov na ich odstránenie a preventívnu údržbu objektov. (Bondora, 2004)
V Bratislave sa prvé graffiti objavili v rokoch 1993 – 1994 (crew CULT s vynikajúcim logom). Už v roku 1997 sa prvýkrát hovorilo o „povolených plochách“ pre writerov. Ďalšie mestá, v ktorých majú writeri svoje väčšinové zastúpenie sú Žilina, Trenčín, Banská Bystrica, Košice, Trebišov, pričom aspoň malá skupina writerov sa nájde vo väčšine slovenských miest. V posledných rokoch sa čoraz častejšie vyskytujú tzv. neograffiti alebo streetart, nenápadnejšia a preto aj prijateľnejšia forma obrazovej komunikácie na uliciach a v dopravných prostriedkoch – nálepky, plagáty a obrázky, vytvárané cez šablónu. (Zorjanová In: Graffiti -problém nás všetkých, 2004)
„Najčastejšia predstava o súčasnej slovenskej graffiti scéne je zhodná s obrazom teenagera motivovaného rebelantstvom patriacim k jeho veku, v napolo spustených a extrémne širokých nohaviciach, v bunde s kapucňou, ktorý vyzbrojený sprejom vybieha po nociach do ulíc, aby označkoval „čmáranicami“ čo najväčší počet fasád obytných domov.“ (Donovalová In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004, s.9-10)
Možno aj vďaka tejto predstave, ktorá sa spája skôr s vandalizmom, sa u nás produkcia graffiti ešte stále nedostala do povedomia inštitučného umenia. Neustále odmietanie subkultúrneho prejavu akoby úplne zapečatilo dvere galérií pred týmito anonymnými výtvormi. Zdalo sa, že každá snaha o niečo podobné zlyhá, že sa neobjaví žiadna organizácia, ktorá by výstavy podobného charakteru usporiadala a snažila sa o prezentáciu sprejerov. Avšak, Považská galéria umenia v Žiline dokázala čosi iné. V roku 1997 pripravila výstavu Graffiti Art ´97, ktorá trvala od 15.5.-20.7.1997. K dispozícii bolo natiahnuté plátno pred galériou, na ktoré sa striekalo, zatiaľ čo sa v galérii premietali dokumentárne filmy z tejto oblasti. (Graffiti Art ´97)
Organizujú sa aj ďalšie podujatia, tzv. jamy, ktoré bližšie opíšeme v šiestej kapitole.

2.2 Kultúrne hľadisko

V konkrétnej spoločnosti existuje spravidla niekoľko podôb kultúr. Najvýraznejšia je určite tzv. dominantná kultúra, ktorá je kvantitatívne najviac rozšírenou v čase a priestore. Ide zväčša o kultúru stredných sociálnych vrstiev, ktorá zásadným spôsobom nespochybňuje existujúcu úroveň kultúry a civilizácií a snaží sa nadväzovať na tzv. najlepšie kultúrne tradície minulosti. Ďalší termín – subkultúra – napovedá, že ide o kultúru, ktorá je súčasťou inej, teda dominantnej, ktorá tak vystupuje ako tá „pravá“. Výraz kontrakultúra naznačuje, že sa daná kultúra obracia proti niečomu (dominantnej kultúre). Iným, vhodnejším termínom pre kultúru odlišujúcu sa od dominantnej, je alternatívna kultúra. Ide o obrat proti niečomu, alternatíva niečoho, je tu prítomný tvorivý prvok, prínos, a je v nej aj súvislosť s inou, pravdepodobne dominantnou kultúrou.
Existujú viaceré kritériá na odlíšenie alternatívnych kultúr, napr. kritérium sociálnej vrstvy, majetkové, kritérium psychologické, pri ktorom dochádza k vzniku alternatívnej kultúry na základe určitého obsahu, sebareflexie, reflexie sveta. Je to tiež kritérium hodnotové, civilizačné, ktoré vyjadruje vzťah k technike, technológii. Pokiaľ ide o vzťahy dominantnej kultúry voči alternatívnym, môže nastať konflikt (jednoduché zákazy až policajné zásahy, väznenie), marginalizácia (izolovanie, vytláčanie na okraj spoločnosti), asimilácia alternatívnej kultúry dominantnou, kde príslušníci alternatívnej kultúry môžu prevziať prvky a vzorce správania z dominantnej, alebo naopak, dominantná preberá niektoré prvky z alternatívnej. Môže nastať tiež infiltrácia, kedy dominantná kultúra preniká do štruktúr alternatívnej, aby ju postupne zvnútra rozložila, či inak mocensky zlikvidovala. (Mistrík)
Ak hovoríme o graffiti, môžeme tento prejav považovať za subkultúru, príp. alternatívnu kultúru, ktorá v sebe zahŕňa kritérium psychologické – prejav sebareflexie a vnímania sveta, no tiež civilizačné, ako vývoj vzťahu k technike či civilizácii ako celku. Vzťah dominantnej kultúry voči tejto alternatíve je možné vo väčšine prípadov charakterizovať ako konflikt (právne normy viacerých spoločností, ktoré vystupujú proti vytváraniu graffiti konkrétnymi sankciami).

3 Motivácia k tvorbe

Zaujímavou a často diskutovanou otázkou je motivácia jednotlivých writerov. Čo ich vedie k vytváraniu graffiti, aj napriek zjavnej nepriazni väčšinovej spoločnosti či dominantnej kultúry. Alebo je to práve to? Snaha byť iný, protestovať, vyjadriť svoj názor?
Jeden z nich – Stey (18) hovorí: „Proč dělám graffiti? Když si doma namaluju obraz, uvidím ho jen já a maximálně pár kámošů. Ale když nastříkám to, co se mi líbí, někde venku na stěnu, tak si můžu bejt jistej, že budu mít o hodně víc diváků. Mít svůj obraz někde na ulici, to už je skoro jako v galerii. Ne, je to lepší. Je víc na očích. Do galerií dneska moc lidí nechoděj.“ (Volf, 1998, s.29)
D. Brewer (In: Dennant, 1997), sociológ, ktorý skúmal komunitu writerov, tvrdí, že motívy sú pri tvorbe dôležité a rozoznáva štyri – hodnoty: sláva, umelecké vyjadrenie, sila a rebélia. Podľa psychológov tento fenomén je možné vysvetliť ako túžbu po individuálno – skupinovom uznaní a rebéliu proti autorite.
Ak vychádzame z obdobia rozvoja osobnosti, konkrétne puberty, adolescencie, kde by sme mohli zaradiť väčšinu writerov, ide o čas intenzívneho rozvoja osobnostných charakteristík, hľadania a postupného ustaľovania vzorcov správania. Najmä v súčasnosti je hľadanie vlastného miesta vo svete komplikované pluralitou ponúkaných hodnôt, názorov, životných štýlov, svetonázorových orientácií, z ktorých si musia mladí ľudia utvoriť vlastnú identitu.
Jednou z ciest, ako sa možno orientovať v ponúkaných možnostiach, je práve participácia v existujúcich mládežníckych subkultúrach, ktoré poskytujú návody na riešenie väčšiny situácií. Okrem snahy niekam patriť – aj keď cieľom mladých je poväčšine odlíšiť sa nejakým spôsobom od masy – určite pôsobí ako motivačný činiteľ aj snaha o sebavyjadrenie, komunikáciu s okolím a poukázanie na právo otvorene prejaviť svoj názor. (Donovalová et al. In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Motívy pre produkciu graffiti môžeme rozdeliť na dve veľké skupiny:
- masová komunikácia a reflexívna komunikácia
- kategorická a individuálna komunikácia.
Prvú skupinu tvorí motivácia pre existenciálne sebaurčenie a potreba vyjadriť sa. Existujúce crews motivuje aj vytvorenie a rozšírenie dokumentácie svojej tvorby. V jednotlivých akciách spočíva pôžitok v estetickom, kreatívnom a fyzickom čine, no rovnako v tom možno badať aj motív nudy.
Tú druhú tvoria vyjadrenia kritiky, protestu, odmietnutia, alebo súhlasu; potom nasleduje značkovanie teritórií iných crews, hľadanie kontaktov a provokácia. (Gadsby, 1995)

3.1 Psychologické hľadisko

M. Vágnerová (2000) z hľadiska vývojovej psychológie hovorí o tvorbe graffiti ako o špecifickej adolescentnej aktivite, ktorá sa väčšine dospelých ľudí nepáči a považujú ju za prejav vandalizmu. Táto činnosť je primárne prejavom negácie hodnôt majoritnej spoločnosti, odmietanie jej estetiky. Do určitej miery je pre teenagerov motivujúci aj fakt, že je táto činnosť zakázaná a musia kvôli nej porušiť nejakú normu.
Graffiti je dôkazom ich slobody a moci, ktorá prestupuje zákaz, aktuálne fungujúci ako symbol všetkých noriem spoločnosti. Ide práve o tú spoločnosť, o ktorú mladí príliš nestoja, pretože ich obťažuje a zatiaľ nič rozumného neprináša. Graffiti možno chápať ako jednu zo skratiek, potrebu okamžitého vyjadrenia. Adolescentom príliš nevadí, že sa graffiti nepáči. Stačí, že šokuje, pretože i tak upútajú pozornosť. Jedinec môže byť uspokojený aj tým, že presadil vlastný nápad proti všeobecnému vkusu.
Túžba poznamenať svet svojimi zásahmi vyplýva z potreby potvrdenia vlastnej existencie. To môže byť pre neistého adolescenta dosť významné. Tvorca graffiti zdieľa ostatným, že je tu, a že si ho musia všimnúť, i keby to mali urobiť negatívnym spôsobom. No nemôže byť prehliadnutý. Graffiti je symbolické zdieľanie o vlastnej existencii a o svojom videní sveta.

3.2 Komunikačné hľadisko

Pri tvorbe graffiti nemusí byť až tak podstatný výsledok, ale proces, činnosť a jej spätné pôsobenie na osobnosť autora. Komunikácia sa uzatvára do kruhu JA – dielo – JA. V motivácii vytvárania graffiti možno teda badať existenciálnu potrebu, spoločenskosť – v zmysle oslovenia adresáta (či už primárneho – konkrétna osoba, alebo sekundárneho – verejnosť). Súčasne musí byť dielo nositeľom posolstva, ktoré môže nadobúdať rôzne hodnoty.
Graffiti vytvárajú komunikačnú sieť, vizuálne kolokvium medzi writerom a ostatnými členmi subkultúry i zvyškom spoločnosti. Komunikát graffiti je skonštruovaný nejasným spôsobom, akoby bol zameraný sám na seba, na svoju vlastnú formu. No na druhej strane je vysoko informatívny, lebo nabáda k početným interpretáciám. Tak ako každý komunikát, aj on má zámerne nejasný význam kódov a prenáša určitú mieru šumu. Problém je aj v tom, že graffiti narušujú konvenčné estetické kódy, zdieľané väčšinou spoločnosti. Writerom nezostáva nič iné, len dúfať, že spoločnosť sa pokúsi naučiť „čítať“ nové kódy ich diel a postupne ich prijme a ocení. (Kubalová, 1997)

4 Umenie či vandalizmus – delikvencia

Ak by sme chceli charakterizovať umelecké dielo, tak samé o sebe, má dosť komplikovanú povahu, ktorá sa ľahko nevyjavuje. Na to, aby sme mohli o niečom povedať, že je to umelecké dielo, sa musia stretnúť dve skutočnosti: výsledok umeleckej tvorby s určitým diváckym vkusom.
Zo strany tvorcu - umelca, ide o výsledok cieľavedomej činnosti, ktorý v sebe nesie vyjadrenie určitých pocitov z ľudskej existencie, pričom to nie je racionálne a chladne skonštruovaný predmet, ale je na ňom badateľné, že je výsledkom bohatej činnosti umelcovej imaginácie. Hlavnou funkciou umeleckých diel je koncentrácia a vyjadrovanie ľudskej životnej skúsenosti, je vyjadrením problémov, otázok, túžob a nádejí, radostí a pôžitkov, smútkov a tragédií, jednoducho, celej bohatosti existencie indivídua, existencie človeka i veľkých sociálnych skupín. (Mistrík, 1994)
Z takéhoto hľadiska by sme iste mohli časť graffiti tvorby označiť ako umenie, ktoré v sebe zahŕňa snahu o sebaprejavenie, ponúka okoliu svoj názor a pohľad na svet cez vytvorený obraz. Problémom však zostáva umiestňovanie graffiti, ktoré práve často týmto stráca svoju umeleckú hodnotu a prechádza tak do sféry vandalizmu až delikvencie – teda asociálnych až antisociálnych trestných činov, ktoré vedú ku konfliktom so zákonom. (Šaling et al., 2002)
Graffiti vytvorené na múroch historických pamiatok, kostolov či súkromných objektov totiž narúša myšlienku umenia a vzbudzuje skôr opačné pocity, teda negatívne prejavy zo strany spoločnosti, ktoré sa následne premietajú aj do noriem platných v danej krajine.
Proti graffiti sa čoskoro po ich objavení začal boj, najmä vo veľkých mestách, kde predstavovali rýchlo sa rozmáhajúci problém. Jeho prvotné prejavy sa týkali hlavne priestorov metra, kde sa vozne čoskoro pokryli množstvom tagov. Začali sa šíriť kontroverzné názory, či je to vandalizmus alebo umenie. Ak je to umenie, je to len preto, že sú robené legálne, na plátnach na „niekoho“ stene alebo pre reklamu? Je to vandalizmus, keď je to na uliciach a v metre?
Niektorí autori nepripúšťajú rozdielnosť v chápaní graffiti ako prejavu vandalizmu alebo ako spôsobu umeleckej expresie a považujú graffiti jednoznačne za „umeleckú formu a expresívne médium“.

4.1 Metódy boja proti graffiti v zahraničí

Podstatnou „metódou boja“, okrem zákazu predaja sprejov – registrovania predajní, výroby technicky upravovaných sprejov, tak, aby neumožňovali rýchle písanie a vypĺňanie veľkých plôch, bol policajný nátlak. V USA vznikali špeciálne oddiely policajtov určené na boj proti graffiti a ich likvidáciu. Ich hlavnými dôvodmi boli skutočnosti, že graffiti je ilegálne a je to zločin; okolo vlakov je to nebezpečné a ide o dobro writerov a graffiti vedú k ďalšiemu zločinu. Do tejto antigraffiti kampane boli zapojené aj médiá, s cieľom ukázať a podporiť verejnú mienku, že graffiti znamená vandalizmus. (Dennant, 1997)
Konkrétne v New Yorku to bola železničná polícia, ktorá už v roku 1971 mala viac ako 100 zamestnancov pravidelne kontrolujúcich priestory podzemnej dráhy. Tak napríklad v roku 1972 bolo zatknutých 1562 writerov, z ktorých bola väčšina prepustená bez pokuty, alebo sa mala podieľať na čistení vagónov. Veľké akcie čistenia MHD vyústili do antigraffiti zákona zavedeného správou mesta New York.
V roku 1975 vznikla pri newyorskej železničnej polícii špeciálna jednotka „anti – graffiti“, ktorá pozostávala z 10 pracovníkov v civile. Ich cieľom bolo skúmať scénu, získavať detailné informácie o zvlášť aktívnych writeroch. No ctižiadostivosť tvorcov graffiti sa nepodarilo zastaviť žiadnym z týchto opatrení. V súčasnosti sa do programu anti – graffiti zapojili aj známe osobnosti nielen z politickej sféry, ale i zo sveta športu.
V niektorých mestách sú aktívne anti – graffiti skupiny, ktoré bojujú veľmi ostro proti graffiti. Predstavujú ich výlučne ako trestnú činnosť, pričom si za spôsob svojho boja zvolili tzv. systém nulovej tolerancie voči takémuto prejavu v ich meste. (Black www.graffiti.org)
Pokiaľ ide o iné veľkomestá, ako napríklad Londýn, odstraňovanie graffiti stojí toto mesto okolo 100 miliónov libier ročne, čo je desaťkrát viac, ako sa pôvodne plánovalo vyčleniť na tieto účely. Napríklad sedem miliónov libier sa použilo na odstránenie graffiti zo stien škôl, nemocníc a obchodov, prepravné spoločnosti stojí odstraňovanie graffiti z vlakov a autobusov okolo 6 miliónov libier, ďalších desať miliónov tvorí odstraňovanie graffiti z metra.
V už spomínanom New Yorku platí v súčasnosti pravidlo, že súpravy metra nemôžu premávať, pokiaľ nie sú vyčistené, tak ako to nariadil bývalý starosta Rudolph Giuliani v roku 2000. Do celkovej sumy 100 miliónov libier sa v Londýne počíta aj strata v ekonomike hlavného mesta, keď spoločnosti strácajú zisk, pri investíciách do oblastí s problémom graffiti. V máji 2003 vyhlásil londýnsky starosta Ken Livingstone „vojnu graffiti“ a predstavil nové legislatívne opatrenia. Medzi prvé kroky patrí zamedzenie predaja farby mladistvým, ktoré by sa malo dosiahnuť pomocou dobrovoľných zmlúv s majiteľmi obchodov.
Kritici však hovoria, že tieto dobrovoľné zmluvy budú neúspešné, keďže požiadanie o zastavenie predaja farieb mladistvým, neznamená, že tak majitelia obchodov učinia. Polícia využíva tiež digitálne kamery na vytvorenie databázy, ktorá by im mala pomôcť odhaliť a potrestať vinníkov. Ďalším prostriedkom je tzv. pokuta na mieste, ktorá siaha do výšky 90 libier. (JustEnJoy www.artattack.sk)
Proti graffiti sa otvorene stavia aj britský premiér Tony Blair. Na londýnskom summite v roku 2002 prezentoval svoj názor, že graffiti spája s drogami a násilím. Na tom istom summite odznel aj iný názor - Dr. Kurt Ivesona, experta na otázky týkajúce sa miest, ktorý si myslí, že graffiti by sa malo legalizovať: „Namiesto odsudzovania graffiti ako vandalizmu, by sme sa ho mali snažiť prijať. Mali by sme legalizovať graffiti a finančne podporovať miesta na tieto nástenné maľby vo významných častiach mesta. Programy na vyčistenie graffiti sú úspešné iba vtedy, ak graffiti vytlačíme inam. Problému sa tak nezbavíme. Môžeme sa poučiť z New Yorku, kde vyčistili metro, ale dôsledok bol ten, že graffiti sa objavilo inde.“ Dr. Iveson radí postaviť v meste steny, kde by mohli umelci vystavovať svoje práce.
Pravdou je aj to, že viaceré spoločnosti využívajú graffiti vo svojich reklamách, či dokonca na svojich výrobkoch, aby takýmto spôsobom zaujali niečím novým na trhu. Mnohí ľudia však nesúhlasia. Hovoria, že práve ilegalita robí graffiti príťažlivým. Povolené steny sa pre writerov môžu stať len tzv. tréningovou plochou, pričom budú neskôr pokračovať v tvorbe ilegálne. (JustEnJoy www.artattack.sk)
V iných krajinách, ako napríklad v Nemecku, existujú legálne priestory na tvorbu graffiti, ktoré bývajú označené tabuľkami „Priestor voľný pre vizuálnu tvorbu“. Často sa sprejuje na múry starých výrobných hál, fabrík v dezolátnom stave či starých domov, ku ktorým sa majitelia nehlásia. Na takýchto miestach legislatíva maľovanie graffiti toleruje.
Každý z umelcov tvorí čiastočne aj kvôli sláve, no na jej získanie potrebuje veľké a čo najväčším počtom ľudí videné plochy. Najdlhší priestor, na ktorom sa neznámi writeri môžu presláviť, je zrejme najdlhšia graffiti stena v Európe (popri neslávne slávnom Berlínskom múre) pri švajčiarskom Bazileji, kde sa stretávajú kultúry Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. V tejto oblasti je mimoriadne hustá železničná doprava a aj preto mesto Bazilej uvoľnilo na tvorbu graffiti dve, asi 13 kilometrov dlhé betónové steny okolo železničných tratí. Maľovanie na nich síce nie je legálne, ale tolerované; symbolická pokuta sa platí za „nelegálne“ prekročenie trate, samotné maľovanie postihované nie je. (Hessel In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)

4.2 Situácia v boji proti graffiti na Slovensku

Od začiatku mája roku 2005 platí novela Trestného zákona, podľa ktorej sú za svoje činy – aj tie vandalské, právne zodpovední sprejeri. Hranica trestnoprávnej činnosti sa pritom znížila na 14 rokov.
Podľa Trestného zákona č.300/2005, § 246:
„1. Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
2. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a, a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
b, z osobitného motívu.
3. Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a, na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
b, a spôsobí ním značnú škodu, alebo
c, závažnejším spôsobom konania.
4. Odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.“
Zavedením tejto novely do praxe sa tvorba graffiti stáva delikventnou, teda protizákonnou činnosťou s nemalými sankciami. V súlade so zákonom je len pri umiestňovaní tvorby na legálnych miestach. Zvyšovanie počtu týchto miest by iste prispelo k vyriešeniu problému nelegálnych graffiti.
No ako hovorí V. Okánik (In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004, s.12) – uznávaný ex – writer , dnes kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry: „Určite áno, keby boli legálne plochy bližšie k centru. To by malo zmysel, pretože vytvorené diela by mnohí ľudia aj videli. Z tohto pohľadu sú dnešné „legálne plochy“ napr. v Bratislave pre grafiťákov nezaujímavé!“

4.3 Tresty a ich adekvátnosť

Platnosť novely Trestného zákona z mája 2005, z ktorej vyplývajú konkrétne – dosť prísne tresty pri poškodení cudzieho majetku popísaním, pomaľovaním, vyvolalo rôzne reakcie. Možno na prekvapenie zainteresovaných, opačné, než by očakávali. Prísne tresty mladých sprejerov neodradili, skôr naopak, posilnili v nich pocit adrenalínu a dobrodružstva pri tejto činnosti.
Konštatovanie hovorcu železničnej polície v Bratislave J. Búranského, že prísnejšie tresty inšpirujú sprejerov k väčšej aktivite, potvrdzujú aj poznatky mestskej a štátnej polície. Navyše sa objavil prvok, o ktorom sa doteraz veľmi nehovorilo, pretože až tak nevyčnieval – objavujú sa dokonale organizované gangy. Potvrdzuje to aj hovorca mestskej polície v Bratislave Peter Pleva (In: Bartovic, 2005): „Zaútočili aj na piliere Mosta Apollo na petržalskej strane, hoci táto stavba je monitorovaná. Sprejeri si vystriehnu pohyb policajných hliadok a v medzierke potom znečisťujú svoj cieľ, sú veľmi rýchli, a keď svoj objekt zamažú, zaplaví ich pocit víťazstva. Evidentne je sprísnenie trestov pre nich adrenalínový motív.“ Nejde pritom o „osamelých bežcov“, ale riadnu organizáciu, ktorá si pohyb polície hlási.
Mestská polícia zadržala napr. páchateľov dvoch útokov v Karlovej Vsi a jedného na Hodžovom námestí. Išlo o šestnásťročných adolescentov. J.Búranský informoval o vyčíňaní týchto vandalov na železničných staniciach. V druhej polovici októbra 2005 spôsobili na odstavnej stanici postriekaním vozňa škodu za 35 – tisíc Sk, na stanici Nové Mesto postriekali dva vozne so škodou 70 – tisíc Sk. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi evidovali železnice 22 prípadov, v roku 2004 vyše 60, v roku 2005 len za deväť mesiacov už 81 prípadov. Štátna polícia evidovala v roku 2003 graffiti na deviatich objektoch, v roku 2004 ich už bolo 26 a za deväť mesiacov roka 2005 už 31.
Zdá sa, že trestný zákon je proti tejto forme zločinu neúčinný. Azda by pomohlo znížiť počet útokov, keby sa poškodení dôsledne domáhali v občiansko – právnom konaní náhrady celej škody spôsobenej zadržanými sprejermi. To polícia podľa zákona robiť nemôže. Mestská polícia odovzdáva rovnako páchateľa vyšetrovateľovi a ten ho žaluje len za trestný čin. Súbežne sa musí brániť majiteľ poškodeného objektu. Najistejšie by asi bolo natrieť všetky dostupné miesta antisprejovou farbou. (Bartovic, 2005)
Forma boja proti graffiti pomocou právnych noriem sa, zdá sa, míňa účinku. Podľa vyššie uvedených skutočností prijaté sankcie skôr podnecujú adolescentov ku „skúškam odvahy“ a posúvajú hranice ich adrenalínových dobrodružstiev. Myslíme si, že boj proti graffiti by mal v sebe zahŕňať najmä preventívnu stránku (diskusie s mladými o ochrane kultúrnych pamiatok či verejného majetku), tiež poskytnutie možností a priestoru pre tvorbu graffiti na legálnych plochách. Tie však, aby boli pre writerov podnetné, by mali byť umiestnené vo frekventovaných lokalitách. Stáva sa totiž, že kvôli nezaujímavému miestu zostávajú tieto plochy vyčlenené mestom nevyužité. Keďže tvorba graffiti, ako sme už spomínali, sa stáva problémom pri poškodzovaní historických budov, cudzieho majetku a pod., pri prichytení autora pri takomto čine, by boli možno účinnejšie tzv. alternatívne tresty napr. formou verejnoprospešných prác. Väčšina týchto „delikventov“ je totiž v adolescentnom veku a tresty, ktoré plynú z Trestného zákona sa nám pri takejto činnosti zdajú neadekvátne.
Vnímanie graffiti tvorby ako umenia či delikvencie závisí nielen od pohľadu spoločnosti, no i od tvorcov samotných. Existujú viaceré skupiny writerov – od tých najlepších a najskúsenejších až po mladých, ktorí v tejto oblasti zbierajú prvé skúsenosti. Nie je preto celkom korektné označovať všetkých za vandalov či delikventov. Skúsenejší writeri sa totiž od tvorby začínajúcich mladých často dištancujú a nesúhlasia s ich prejavom „všade, kde sa dá“, pričom často bývajú poškodzované historické budovy a pod.
Samozrejme, aj medzi skúsenými writermi sa nájdu takí, ktorí realizujú svoju tvorbu najmä na vlakoch či ilegálnych plochách (zriedka na historických pamiatkach), no nie s cieľom poškodiť či zničiť cudzí majetok, skôr umiestniť svoje dielo tam, kde je viditeľné a môže osloviť okoloidúcich. Môžeme teda hovoriť o writeroch, pre ktorých graffiti znamená formu seba prejavenia umeleckým spôsobom a o skupine, prevažne dospievajúcich chlapcov, ktorí svojimi tagmi, či už náhodne alebo cielene, pokrývajú často historické budovy, čím dochádza k vysokým škodám nie práve umeleckým prejavom.

4.4 Spôsoby odstraňovania graffiti

Pri boji proti nelegálnym graffiti je jedným z krátkodobých riešení dosiahnutie čo najväčšieho počtu čistých fasád domov – to je primárny cieľ každého majiteľa alebo správcu ktorejkoľvek budovy. Objekty možno neustále viac či menej profesionálne čistiť, pričom však hrozí niekoľkonásobne vážnejšie poškodenie. Náklady na ochranné nátery sú nižšie ako na celkovú rekonštrukciu fasád alebo iných objektov. V súčasnosti sa aplikujú dva spôsoby čistenia povrchov, a to:
a, abrazívny – čistené povrchy viac alebo menej poškodzuje
b, chemický – nepoškodzuje povrchy
Abrazívne čistenie je zastaralá, tým pádom aj menej používaná metóda. Spôsobuje poškodenie čisteného povrchu niekedy tak závažným spôsobom, že buď radikálne zmení alebo celkom zničí jeho pôvodný vzhľad či štruktúru.
Odstraňovanie graffiti špeciálnymi chemickými produktmi má výhody v tom, že čistený povrch zostane po aplikácii nepoškodený. Princípom úspešnosti tejto metódy je jej realizácia odborníkmi špecializovaných firiem. Pri neodbornom chemickom odstraňovaní náterov môže dôjsť k nenapraviteľným škodám. (Jedinák In: Graffiti -problém nás všetkých, 2004)
Graffiti je možné odstraňovať z pôvodných, neochránených povrchov, ktoré je technologicky náročnejšie a teda aj podstatne drahšie, pričom úspešnosť nie je 100%. V prípade farebných fasád sa dokonca musí naniesť nový farebný náter. Odstraňovanie graffiti z povrchov ochránených anti – graffiti náterom je jednoduchšie, lacnejšie a naviac nedochádza k poškodeniu čisteného podkladu. Špeciálne chemické produkty odstránia graffiti, no nepoškodia ochranný náter, ani jeho podklad. Nátery sú priehľadné, bežne nepostrehnuteľné. Takto chránený povrch možno udržiavať dlhodobo čistý a bez akejkoľvek známky poškodenia.
Na ochranu povrchov sa používajú jednorázové alebo trvalé anti – graffiti nátery. Jednorázový náter sa aplikuje na plochy, kde nehrozí opakované poškodzovanie. Výhodou trvalého náteru je, že sa z neho dajú graffiti odstraňovať podľa potreby 25 až 150 – krát bez poškodenia ochranného náteru a ošetreného povrchu. (Jedinák In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Aj keď fasády historických budov a umelecké diela nie sú najčastejším cieľom sprejerov, o to - finančne i odborne – je náročnejšie ich odstraňovanie. Rozpočty miest a obcí s výdavkami na tento druh vandalstva zväčša nerátajú a tak sprejové značky ostávajú na múroch kostolov, meštianskych domov, škôl, knižníc, opevnení i administratívnych budov neraz dlhé mesiace.
PAMING – mestský investor pamiatkovej obnovy – na základe dlhoročných skúseností so záchranou poškodených historických objektov a umeleckých diel zabezpečuje obnovu budov a iných stavebných pamiatok. Od konca 80. rokov 20. storočia bol v historickom jadre Bratislavy zaznamenaný nárast rôznych druhov graffiti, ktoré neboli až tak náročné na odstraňovanie. Odvtedy počet kultúrnych pamiatok zdevastovaných graffiti nápismi výrazne vzrástol. PAMING sa intenzívne zaoberá riešením tohto problému od roku 1995, kedy mu komerčné firmy ponúkli viacero anti – graffiti produktov. Niektoré povrchy stavebných materiálov nemožno očistiť dokonale; takmer nemožné je to v prípade brizolitov a omietok – farby do nich vsiaknu niekoľko milimetrov hlboko, kedy treba na celú plochu položiť nový fasádny náter.
Sprejerov najviac lákajú čisté a hladké povrchy, teda aj nové zreštaurované pamiatky na dobre viditeľných miestach, preto sú najviac postihnuté historické pamiatky v Starom Meste. Odstraňovanie graffiti stálo mesto od roku 1994 do polovice roku 2004 777 000 Sk, pričom najnákladnejšie boli opravy kombinovaných poškodení (napr. obnova pamätníka Karla Plicku – 376 000 Sk, Slavína – 416 000 Sk...). Sprejeri najčastejšie používajú syntetické, olejové a chlórkaučukové farby, ale aj laky, fixky, atramenty, pastelové farby, epoxidy, rúže, dechty a asfalty, tmely, vosky a lepidlá. V poslednom čase sa množia nápisy vyryté hlboko do kovov, do skla i kameňa, čo poškodený objekt neraz nenávratne zničí. (Vaňo In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Skupinou, ktorá má k problematike graffiti, najmä ich odstraňovania blízko, je Združenie spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Práve oni znášajú najväčšie bremeno odstraňovania graffiti z domov, ktorých aj bežná údržba jediného objektu stojí ročne desiatky, ba i stovky tisícok korún. Toto združenie vidí riešenie skôr v prevencii, než v direktívnych zákazoch poškodzovania objektov. Účinok prevencie môže narastať pôsobením každého občana v jeho bydlisku a rodine. Pri pohľade na zrekonštruované kultúrne pamiatky, obnovené bytové domy, verejné telefónne automaty, prístrešky MHD, lavičky, pútače postihnuté graffiti sa nesmieme uspokojiť s konštatovaním, že „graffiti sú celosvetovým trendom“. (Jurčáková In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
V Českej republike, konkrétne v Mestskej časti Praha 6, v roku 1999 aplikovali komplexný a empiricky overený (v meste Chicago) program v boji proti graffiti. Tento v sebe zahŕňa podrobný monitoring, ktorým sa zistili konkrétne miesta a počet tagov i iných graffiti výtvorov poškodzujúcich domy v majetku obce i súkromnom vlastníctve. V médiách bolo uverejnené logo programu s číslom bezplatnej linky, kedy po nahlásení znečistenia fasády graffiti je špecializovanou formou do 24 hodín odstránené.
Prevencia a represia sú len doplnkové časti programu. Represia nebude funkčná, kým obce a mestá nebudú z monitoringu vedieť, na ktorých objektoch a v akom počte graffiti má, ani kým mestská i štátna polícia nezabezpečí permanentný dohľad nad ohrozenými domami. Odsudzovanie 17 – ročných sprejerov nepovažujú predstavitelia Mestskej časti Praha 6 za šťastné riešenie. Ich počet od zavedenia programu do praxe klesol asi zo 154 zadržaných graffiti delikventov na 15 – 30 za rok.
Uprednostňujú a aj využívajú systém verejnoprospešných prác, v ktorom delikventi s prostriedkami mesta napravia škody, ktoré oni alebo iní spôsobili na ulici, kde ich každý pozná. Pri priestupkových a trestnoprávnych konaniach bola väčšina zadržaných sprejerov vo veku 15 – 25 rokov, pričom najmladší mal 11 a najstarší 27 rokov. Prevažovali študenti pochádzajúci z priemerných a nadpriemerných sociálnych pomerov a zväčša z kompletných rodín. (Chalupa In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004)
Pokiaľ však ide o konkrétnu tvorbu writerov, pôvodnou myšlienkou väčšiny z nich bolo skrášliť mesto, nie ho ničiť. Nemajú pocit, že by robili niečo zlé, hoci si uvedomujú, že môžu spôsobiť značnú škodu. Aj keď majú v niektorých mestách vyčlenené plochy, na ktorých by sa mohli prezentovať, nestačí im to, tam totiž chýba adrenalín. Tak ako sú medzi tvorcami graffiti dve skupiny – tí, ktorí skrášľujú verejné priestranstvá a na druhej strane „zločinci“, ktorí dehonestujú majetok druhých, aj medzi občanmi sú dva tábory s rozdielnym prístupom ku kresbám i trestom za ne. Možno by stálo za uváženie nahradiť finančné tresty inými, ktoré by mali povahu verejnoprospešných prác. (Konrádová www.sme.sk)

5 Tvorba graffiti ako forma trávenia voľného času

Voľný čas dorastajúcej generácie odráža isté všeobecné tendencie, ktoré charakterizujú voľný čas ako taký. Súčasne sa však vyznačujú i celým radom špecifík, ktoré vyplývajú z osobitostí danej vekovej a sociálnej skupiny, pričom sú determinované širšími spoločensko – ekonomickými a historickými podmienkami, v ktorých mladá generácia vyrastá.

5.1 Historický pohľad na vývoj voľného času

Pohľad späť do predchádzajúcich desaťročí ukazuje, že každá dekáda vytvárala svoj vlastný obraz chápania a využívania voľného času. Po krátkom období povojnových rokov, ktoré odrážali napätie hodnôt v rámci všeobecne prijatých povojnových ideológií sa pretransformoval všeobecný nadbytok 50. rokov nielen do vzdelania, ale i do spôsobov využívania voľného času detí a mladých – „sloboda znamená voľný čas“.
V dôsledku sociálneho napätia v medzinárodných vzťahoch, ktoré viedli k mnohým vojnovým konfliktom, mal „image“ mladých 60. rokov (flower power – moc kvetu) zdôrazniť dvojzmyselnosť politických vzbúr a prehlbovanie generačných konfliktov. Toto obdobie bolo charakteristické zásadnými rozdielmi v realizácii základných ľudských hodnôt, vrátane voľného času. Jeho hodnota sa posudzovala vo vzťahu k času pracovnému.
70. roky sprevádzalo stroskotanie očakávania, že súčasne s rastom všeobecného blahobytu bude narastať i starostlivosť o deti a mladých vo voľnom čase. Neočakávaný vývoj z pohľadu mladých ľudí narušil alebo úplne zničil „spoločenskú zmluvu“ ako logiku štátu blahobytu a z mládeže vytvoril „locked out“ (vymknutú) generáciu.
V 80. rokoch sa spoločenské trendy prejavili v oblasti voľného času cez preplnené inštitúcie, kapacitné problémy a „život bez budúcnosti“. Zdôrazňovala sa zraniteľnosť mladých, začínalo sa o nich hovoriť ako o „homeless minds“ (duše bez prístrešia) v ére modernizácie. Za všeobecné problémy mládeže tohto obdobia sa považovali participácia, vzdelávanie, delikvencia a závislosť na drogách.
90. roky a obdobie na rozhraní storočí a tisícročia charakterizujú nové postoje k mladým, ako k „demografickej elite“. Mládež ako „vzácny problém“ prevracia naruby mnohé vzťahy a hodnoty. Týka sa to i voľného času, kde mladí vystupujú ako sociálni aktéri, účinkujú v lokálnych i globálnych aktivitách, v neformálnych i formálnych mládežníckych hnutiach. (Darák, 2004)

5.2 Voľnočasové trendy

Bartoš et al. (1995) hovorí o trendoch, ktoré sú pre voľný čas dorastajúcej generácie typické:
- evidentný paradox, vyplývajúci z rastúceho rozsahu voľného času dospelých a jeho stabilizácie u detí a mládeže, neustále zvyšovanie nárokov na predĺženie školskej dochádzky, počtu vyučovacích hodín, direktívne zásahy rodičov a pod.;
- demokratizácia a rastúci dosah voľného času, čo umožňuje vytvárať relatívne rovnaké šance pre každého mladého človeka;
- úsilie o získanie voľného času sa presúva z extenzívnych nárokov (koľko voľného času) na intenzívne nároky (ako ho využiť);
- vnútorná diferenciácia voľného času, prejavujúca sa v rozsahu, obsahu a formách voľnočasových aktivít: prehlbujú sa kontrasty v disponovaní s voľným časom – pribúdajú jedinci frustrovaní nedostatkom voľného času, ale i takí, ktorých charakterizuje nežiaduci nadbytok voľného času. Ten potom spôsobuje depriváciu a celý rad spoločenských problémov (drogy, delikvencia, prázdnota ducha a i.). V obsahu sa diferenciácia prejavuje na jednej strane pasívnym ničnerobením, na druhej, aktivitami s krajným vypätím fyzických i psychických síl. Výrazný je tiež posun v spôsoboch využívania voľného času – od prirodzených foriem (rekreácia) k menej prirodzeným (exkluzívnym a exotickým).
- komercionalizácia rozličných foriem využívania voľného času môže u mnohých mladých navodiť frustráciu z atraktívnosti ponúk a obmedzených finančných možností ich saturovania;
- u časti, najmä adolescentnej mládeže sa objavujú snahy absolutizovať voľný čas ako najvyššiu hodnotu a zmysel života.
Voľný čas mladých môže pre nich i pre spoločnosť predstavovať možnosť a šancu, ktorú je treba účelne využiť, ale tiež priestor pre vznik mnohých problémov jedinca i protispoločenského konania a správania.
Veľká časť aktivít mladých vo voľnom čase má protispoločenský charakter, pričom k najrozšírenejším sociálne nežiaducim aktivitám patria: činnosti seba poškodzujúce až seba zničujúce (závislosť na fajčení, alkohole, iných drogách, hrách, počítačoch a televízii; prostitúcia, samovraždy a pod.); delikvencia a trestná činnosť namierená proti iným osobám a ich majetku; aktivity súvisiace s členstvom v rôznych extrémistických skupinách. (Darák, 2004)
Tvorbu graffiti by sme teda mohli označiť ako jednu z atypických foriem trávenia voľného času, ktorá v sebe zahŕňa umelecký prejav mladých, pre ktorých je práve takýto spôsob podania svojich myšlienok a pocitov okoliu príťažlivý. Stotožňujú sa s týmto prejavom, ktorý v sebe nesie pozitívnu i negatívnu stránku.
Na jednej strane možnosť sebarealizovať sa zaujímavým spôsobom, ktorý môže osloviť spoločnosť, na strane druhej, prvky vandalizmu, keď dochádza k poškodeniu súkromného či verejného majetku. Tvorba graffiti sa však stáva jednou z aktuálnych voľno časových aktivít pre mladých, bolo by teda dobré poskytnúť viac možností, ako sa tejto aktivite venovať legálne, bez obáv z následných postihov.

6 Možnosti sociálneho pracovníka

Významnú úlohu pri interaktívnej sociálnej práci s mladými zohrávajú práve voľno časové aktivity. Táto práca by mala preferovať spontánne aktivity, pri ktorých je položený dôraz na vzájomné vzťahy medzi mladými, ako aj medzi sociálnym pracovníkom a jednotlivcom – skupinou. Pri metódach je dôležitá úloha participovaného plánovania činností a vhodná animácia vopred pripravených programov. Voľnočasové strediská pre mladých by, pri zohľadnení osobitostí tejto skupiny, mali aspoň čiastočne spĺňať tieto predpoklady:
- vyznačovať sa nízkoprahovosťou, t.j. byť voľné, prístupné, charakterizované minimálnymi nárokmi na účastníka;
- rozvíjať osobnosť a učiť sa vzťahom;
- vytvárať projekty a ponuky pre skupinu;
- zaoberať sa sociálnou prácou so skupinami;
- ponúkať vzdelávacie a kultúrne aktivity;
- učiť sa demokracii;
- ísť za tými, ktorí pomoc potrebujú;
- prezentovať činnosti na verejnosti;
- angažovať sa v spoločenskom a politickom živote.
(Kaplánek In: Hambálek, 2005)
V súčasnosti poskytujú voľno časové aktivity pre mladých rôzne štátne organizácie v rezortoch školstva, práce a sociálnych vecí, cirkevné a občianske združenia alebo športové oddiely. Mnohé z nich však preferujú úzko zameranú, špecializovanú činnosť, prípadne sú viazané k istej ideológii či svetonázoru, a tak neoslovujú širšie spektrum mladých.
Len s výnimkami sa stretávame s otvorenými strediskami pre voľný čas mladých, kde sa činnosť orientuje primárne na potreby mladých, kde nie sú kladené žiadne apriórne politické, náboženské či svetonázorové nároky na náplň činnosti a aktivity sú bezprostredne prístupné všetkým. Možné voľnočasové projekty zahŕňajú napr. rôzne projekty (výstavy, divadelné predstavenia, koncerty...), záujmové či jazykové kurzy, besedy, videoprojekcie, informačné profesijné, psychologické a sociálne poradenstvo, pravidelné umelecké dielne a nepravidelné workshopy aj netradičných umeleckých aktivít – graffiti. Výchova zážitkom, expedícia, streetwork, animácia a iné metódy a formy voľnočasovej práce s mladými v konečnom dôsledku smerujú k aktivizácii jednotlivých skupín. Pri tvorbe programov sa uplatňujú samosprávne zásady a participácia mladých na celom procese, tie totiž nie sú robené „pre“ mladých, ale spolu „s“ mladými. (Hambálek, 2005)
V rámci sociálnej práce sa pri kontakte so špecifickými skupinami využívajú rôzne alternatívne metódy, akou je napr. streetwork. Ten reprezentuje metódu terénnej sociálnej práce, ktorá namiesto pasívnych stacionárnych modelov riešenia sociálnych konfliktov ponúka aktívnu vyhľadávajúcu formu sociálnej intervencie a krízovej pomoci. Sociálny pracovník, tzv. streetworker, sa orientuje na podporu záujmov skupín či jednotlivcov pri akceptácii ich videnia sveta, ich názorov a spôsobu života. Streetworker sa zaoberá riešením problémov týchto skupín, nie problémov, ktoré svojím správaním spôsobujú spoločnosti.
Pri streetworku ide o vyhľadávajúcu, sprievodnú a mobilnú sociálnu prácu s nízkoprahovou ponukou sociálnej pomoci. Táto činnosť je zameraná na rizikových jednotlivcov a neformálne skupiny, ktorých kontaktuje v čase a na miestach, kde sa zvyčajne zdržiavajú, spontánne schádzajú a trávia svoj voľný čas, t.j. na ulici, v kluboch, herniach, na futbalových štadiónoch, v opustených domoch, parkoch atď. Streetwork sa vo všeobecnej rovine orientuje na špecifické cieľové skupiny členené podľa znakov, ktoré sú spoločné pre ich životný štýl. Ide teda aj o skupiny jednostranne špecificky orientovanej mládeže, napr. punkeri, squatteri, graffiti – mládež a pod. (Matoušek, 2003)
Zmyslom streetworku – sociálnej asistencie – je kontaktovať a sprostredkovávať alternatívnu pomoc mladým ľuďom v ich životných situáciách priamo v ich prirodzenom prostredí. Ponúka im podporu pri zvládaní problémov, kontakty na špecializované inštitúcie, sociálno – právne poradenstvo, krízovú a situačnú intervenciu. Možným rizikám predchádza vhodnou prevenciou, zameranou predovšetkým na voľný čas. Obracia sa na deti a mládež vo veku 10 – 25 rokov, pričom dôraz je kladený na anonymitu. (Sedláček www.changenet.sk)

6.1 Aktivity v súčasnosti

Táto činnosť sa zdá byť pri práci s mladými, ktorí sa venujú tvorbe graffiti najefektívnejšia. V našich podmienkach podobné aktivity fungujú, aj keď len v malom zastúpení. Sú to napríklad iniciatívy klubu Kaspian – nízko prahového centra v bratislavskej Petržalke, ktoré ponúka mladým možnosť trávenia voľného času formou rôznych záujmových či športových aktivít. Terénna sociálna pracovníčka je v kontakte aj s writermi, pričom im pomáha formou projektov pri organizovaní akcií, zháňaní legálnych plôch (v súčasnosti v Petržalke asi 4) a pod.
Jednou z aktivít bolo aj zorganizovanie legálneho jamu v Petržalke 2.7.2005 v spolupráci s Artattack a za finančnej podpory Nadácie deti Slovenska. Toto leto sa chystá otvorenie Skate parku v Petržalke, kde budú writerom k dispozícii plochy a zároveň vďaka projektom zabezpečená aj časť sprejov. (Hollá, 2006)
Na Slovensku sa už desať rokov venuje mapovaniu graffiti internetový magazín www.artattack.sk, pričom ide o jeden z najviac navštevovaných informačných portálov na Slovensku so špecializáciou na hip hopovú subkultúru ako celok.
Nezávislé výstavy graffiti pod holým nebom na perifériách miest – tzv. graffiti jamy, sa na Slovensku organizovali už viackrát v rôznych mestách. Asi najväčším bol tzv. Ostrov 4 graffiti v roku 2001 v Žiline. Ostrov je vlastne projekt občianskeho združenia TRUC spherique od roku 1998, ktorý je zameraný na prezentáciu alternatívneho mladého umenia. Konkrétne tento bol ostrov číslo 4 a venovaný bol graffiti. Maľovalo sa týždeň na vyčlenených plochách v okrajových častiach Žiliny (Rondel, Nová Žilina). Na akciu boli pozvaní writeri z rôznych krajín – Čiech, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Anglicka, Maďarska atď. Graffiti nie je len o zakrádaní sa po nociach a utekaní pred políciou, oficiálne udalosti sú vždy hlučné a veselé. Inštitucionalizácia graffiti nie je jeho potieraním.
V rámci projektu Ostrov 4 Graffiti sa nemaľovali krásne múry na skrášlenie mesta, ani reklamné bilboardy. Jediným obmedzujúcim kritériom bola lokalizácia tvorby do legálnej graffiti zóny, ktorá však svojou rozsiahlosťou a variabilitou nebola v žiadnom prípade prekážkou kreativite. Zazneli dokonca hlasy, že je to jeden z najlepších priestorov pre legálne graffiti v Európe. (Ostrov 4 graffiti www.artattack.sk, www.truc.sk)
V niektorých mestách, napr. Trnave, sa objavujú tzv. graffiti portály, čo je tiež jedna z možností ako ponúknuť legálnu plochu pre tvorbu writerov. Aj keď poskytujú len malý priestor na tvorbu, určite je to spôsob, ktorým je možné sa writerom priblížiť.
Na Slovensku však doposiaľ nebola realizovaná výstava, ktorá by zmapovala vývoj tohto špecifického umeleckého žánru u nás, a prezentovala verejnosti to, čo považujú sami prívrženci graffiti za kvalitné a reprezentatívne. Umelecká prezentácia môže byť v spoločnosti dôležitá na vytvorenie priestoru pre verejnú diskusiu o kvalite tohto žánru a adekvátnosti tvrdých opatrení, ktoré obmedzujú jeho existenciu.
Cieľom pripravovanej výstavy Graffiti expo, ktorá je pilotným projektom v plánovanej sérii medzinárodných výstav zameraných na prezentáciu umenia ulice a objavovania výtvarného jazyka ako novej formy komunikácie, je ponúknuť alternatívu k rozdeľovaniu graffiti na legálne a nelegálne a otvoriť prirodzenejšiu segregáciu na kvalitné a nekvalitné. Umožniť nahliadnuť ľuďom na pouličné maľby ako na umenie, vytriedením toho hodnotného. Okrem prezentácie diel má výstava priblížiť spôsob života tejto komunity a poodhaliť jej charakteristickú atmosféru. V európskom a svetovom kontexte majú podobné výstavy dlhoročnú tradíciu a veľký divácky úspech. Autori výstavy chcú graffiti prezentovať také, aké je. Také, ako sa vníma samo, dať mu šancu, aby sa samo obhájilo a nechať na divákovi, aby jeho obhajobu prijal, alebo odmietol. (Kodoň – Gajdoš www.artattack.sk).
Pokiaľ ide o aktivity v tejto oblasti na celospoločenskej úrovni, v máji 2004 pod záštitou Ministerstva kultúry SR, s finančnou podporou veľvyslanectva USA a s odbornou garanciou firmy ARS – Axiom Real Slovensko s.r.o., zorganizovala nezisková organizácia Národný Trust Slovenska prvú medzinárodnú konferenciu s ohľadom na poškodzovanie objektov kultúrneho dedičstva pod názvom „Graffiti – problém nás všetkých?“ Konala sa 19.mája 2004 v Bratislave, pričom o deň neskôr sa uskutočnil seminár na túto tému v Košiciach. Cieľom oboch podujatí nebolo nájsť konečné riešenie problému graffiti v kultúrnom prostredí, ale začať o tomto probléme verejnú diskusiu odborníkov a zainteresovaných laikov. Kultúrna atašé veľvyslanectva USA Lora Berg v úvode konferencie vyslovila jej neoficiálne motto: „Všetci, ktorí sme tu, máme niečo spoločné: chceme po sebe zanechať niečo charakteristické – znak, stopu v tomto svete. Je dôležité nájsť vyhovujúci spôsob, akým tento znak zanechať tak, aby bol pozitívny pre spoločnosť. Konferencia je príležitosťou na výmenu skúseností ako hľadať riešenia problému graffiti na medzinárodnej úrovni.“
Hlavnými témami konferencie a seminára boli: graffiti ako sociálny fenomén, graffiti a historické prostredie, graffiti v kontexte legislatívy, modelové príklady riešenia zo zahraničia, vlastníci bytov a graffiti. Pracovné skupiny v závere konferencie pripravili výstupy pre oblasť legislatívy, prevencie a súčasných technológií odstraňovania graffiti. (Graffiti - problém nás všetkých, 2004)

7 Prieskumná časť

Tvorba graffiti ako špecifická forma prejavu, záľuba či spôsob trávenia voľného času, cez ktorú writer ponúka okoliu niečo zo seba, svoj pohľad na svet býva druhou stranou – väčšinovou spoločnosťou – často posudzované iným spôsobom, a síce, ako prejav vandalizmu až delikvencie, ktorý je v rozpore s právnymi normami spoločnosti.

7.1 Cieľ prieskumu

Cieľom nášho prieskumu bolo spoznať názory writerov na tvorbu graffiti, konkrétne na to, čo ich motivuje, čo im tvorba graffiti dáva. Či ide najmä o adrenalínové dobrodružstvo, spôsob sebaprejavenia, alebo túžbu šíriť alternatívnu kultúru. Zisťovali sme, či sprísnenie trestov pri poškodení cudzej veci pomaľovaním, ktoré aktuálne plynú z Trestného zákona, ovplyvnilo nejakým spôsobom tvorbu writerov. Nakoľko, ak vôbec, obmedzili tieto tresty ich tvorbu na ilegálnych plochách. Zisťovali sme, či sa writeri na niektorej z legálnych akcií stretli s osobou sociálneho pracovníka, ktorý by bol do daného projektu zapojený, príp. ho organizoval.

7.2 Hypotézy

Na základe cieľa nášho prieskumu sme si stanovili tieto hypotézy.
Hypotéza č.1: Viac ako polovica respondentov vníma tvorbu graffiti ako adrenalínové dobrodružstvo.
Hypotéza č.2: Väčšina respondentov tvorí na ilegálnych plochách, aj napriek prísnym normám, ktoré vyplývajú z Trestného zákona.
Hypotéza č.3: Menej ako polovica respondentov sa pri legálnych akciách stretla s osobou sociálneho pracovníka, ktorý by bol do projektu zapojený, príp. ho organizoval.

7.3 Metódy prieskumu

Za metódu prieskumu sme zvolili dotazník, ktorý tvorilo desať skôr otvorených otázok. Dotazník bol anonymný a otázky boli adresované writerom, ktorí aktívne tvoria graffiti. Pomocou nich sme zisťovali názory tvorcov graffiti na to, čo ich k tvorbe motivuje, čo im graffiti dáva. Pýtali sme sa, ako sa k tejto ich činnosti stavia rodina a okolie, či o tom, že robia graffiti vedia. Zisťovali sme ako zvládajú finančnú stránku, teda nákup sprejov, ďalej, či tvoria skôr na legálnych alebo ilegálnych plochách. Otázky sa týkali tiež ich názoru na adekvátnosť aktuálnych trestov ktoré vyplývajú z Trestného zákona pri poškodení cudzej veci popísaním, pomaľovaním.
Zaujímal nás postoj writerov ku graffiti, či ide podľa nich skôr o umenie alebo vandalizmus až delikvenciu i to, ako to asi vníma spoločnosť. Zisťovali sme, nakoľko sa pri legálnych akciách stretli so sociálnym pracovníkom, tiež, či poznajú nejaké streetwork aktivity, ktoré ponúkajú mladým možnosť trávenia voľného času.

7.4 Prieskumná vzorka

Respondentmi boli aktívni writeri z rôznych miest Slovenska (Bratislavy, Trnavy, Žiliny, Dubnice, Trenčína, Košíc, Trebišova...). Väčšia časť z nich bola oslovená cez webové stránky, ktoré ponúkajú informácie o graffiti scéne na Slovensku. Niektorých respondentov sme kontaktovali cez špecializovanú predajňu venujúcu sa graffiti a hip hopovej subkultúre.
Skupinu respondentov tvorili mladí muži vo veku 15 – 25 rokov. Väčšina z nich mala stredoškolské vzdelanie s maturitou, niektorí stredoškolské odborné, zopár respondentov vo veku 15 – 16 rokov základné. Časť respondentov študuje na vysokej škole, pričom niektorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie.

7.5 Organizácia a spracovanie prieskumu

Prieskum prebiehal v mesiaci marec, pričom časť dotazníkov sme rozdali osobne, podstatná časť však bola rozposlaná writerom cez e – mailové adresy. Týmto spôsobom sme získavali aj vyplnené dotazníky, časť z nich sme získali poštou. Keďže išlo o dosť špecifickú skupinu respondentov, ktorú nie je jednoduché kontaktovať, podarilo sa nám získať len 28 vyplnených dotazníkov. Návratnosť bola približne 60%, keďže z asi 50 rozdaných dotazníkov sa nám vrátilo 28. Výsledky sme spracovali pomocou absolútnych čísiel a grafov.

7.6 Výsledky prieskumu

V rámci nášho prieskumu sme získali nasledovné informácie:

V dotazníkovej otázke č.1 sme zisťovali, čo writerov motivuje, inšpiruje k tvorbe graffiti, čo im to dáva. Touto otázkou sme si overovali aj hypotézu č.1: Viac ako polovica respondentov vníma tvorbu graffiti ako adrenalínové dobrodružstvo.

Graf č.1: Motivácia k tvorbe graffiti

Na danú otázku nám osemnásť respondentov odpovedalo, že im tvorba graffiti ponúka slobodu prejaviť sa, vytvoriť niečo nové, možnosť komunikácie s okolím. Jeden z nich sa vyjadril, že graffiti robí aj preto, že mu dáva dobrý pocit, vytvorenia niečoho, čo sa páči jemu a v neposlednom rade náhodným divákom, ktorých to môže potešiť. Writeri vidia v tvorbe obrovskú možnosť sebarealizácie, pričom sa môžu zároveň uvoľniť a odreagovať. Pri tvorbe ide u niektorých zároveň o akúsi spoločenskú prestíž v komunite writerov. Dvaja z respondentov sa vyjadrili, že tvoria graffiti skôr z túžby šíriť alternatívnu kultúru. Osem writerov robí graffiti najmä pre adrenalínový pocit, ktorý im tvorba graffiti dáva.
Záver: Hypotéza č.1 sa nám nepotvrdila.

Otázka č.2: Aký postoj má k tejto Tvojej činnosti Tvoja rodina, okolie? Vedia o tom, že robíš graffiti?

Graf č.2: Postoj rodiny, okolia k tvorbe graffiti

V druhej otázke sa nám dvaja respondenti vyjadrili, ich rodina i okolie o ich tvorbe graffiti vedia, pričom s tým súhlasia a páči sa im to. Sedemnásť respondentov odpovedalo, že rodina i okolie o ich tvorbe vie a vnímajú to už ako súčasť ich života, tolerujú ich tvorbu. Niektorí sa vyjadrili, že ich v tom, najmä rodina, finančným príp. iným spôsobom skôr nepriamo podporuje. Zopár respondentov uviedlo, že rodina vie iba o ich tvorbe na legálnych plochách, aj keď zvyknú maľovať na plochách ilegálnych. Sedem respondentov sa vyjadrilo, že ich rodina s ich tvorbou nesúhlasí. Dvaja respondenti uviedli, že ich rodina o ich aktivitách nevie, pričom okolie ich na jednej strane podporuje, ale aj označuje za vandalov.

V tretej otázke sme zisťovali, ako zvládajú writeri finančnú záťaž pri tvorbe, teda najmä nákup sprejov.

Graf č.3: Finančná stránka pri tvorbe graffiti

Na túto otázku nám päť respondentov odpovedalo, že nákup sprejov či iných potrieb na tvorbu graffiti je finančne náročný. Dvadsaťtri respondentov však uviedlo, že to nie je až také ťažké a finančná stránka sa dá zvládnuť. Väčšina z nich už totiž pracuje, príp. si zarábajú brigádnicky. Využívajú tiež peniaze z vreckového od rodičov, pričom, ako niektorí uviedli, je to otázkou priorít. Iný respondent sa vyjadril, že peniaze prepočítava na farby.

Hypotézu č.2: Väčšina respondentov tvorí na ilegálnych plochách, aj napriek prísnym normám, ktoré vyplývajú z Trestného zákona, sme overovali v otázke č.4: Uprednostňuješ tvorbu graffiti na legálnych alebo ilegálnych plochách?

Graf č.4: Tvorba graffiti na legálnych a ilegálnych plochách

Pri štvrtej otázke nám šiesti respondenti uviedli, že tvoria graffiti skôr na legálnych plochách, pričom niektorí sa vyjadrili, že práve legálna tvorba je o maľovaní – umení, kde sa ukáže, kto má čo v sebe. Nelegálne graffiti môže klamať veľkosťou a rýchlosťou. Niektorí respondenti uviedli, že tvoria radšej na opustených, periférnych miestach, kde nie sú pri tvorbe rušení, no zároveň takéto umiestnenie neprekáža ostatným obyvateľom. Šiesti respondenti sa vyjadrili, že pre nich umiestnenie graffiti nie je natoľko podstatné, dôležité je to, aby to bolo viditeľné. Niektorí z nich uprednostňujú kľudnú tvorbu na periférnych miestach, jamoch s kvalitným výsledkom, kde sa môžu s farbami „pohrať“. Ďalší respondenti sa vyjadrili, že aj keď robia graffiti na ilegálnych plochách, zásadne to nie je v centre mesta, na fasádach zrekonštruovaných budov a pod. Ako sa však vyjadrili viacerí respondenti, obe tieto možnosti majú niečo v sebe, ilegálna tvorba je najmä o rýchlosti, adrenalíne, zatiaľ čo legálne maľby o už spomínanom umení. Šestnásti respondenti uviedli, že uprednostňujú tvorbu graffiti na ilegálnych plochách, a to z rôznych dôvodov.
Pre niektorých je to jednoznačná nekompromisná voľba ilegálnych plôch, napr. vlakov, iní uviedli, že ilegálne graffiti sú krajšie a viditeľnejšie. Pre ďalších respondentov je ilegálna plocha výzvou dokázať dať na určitú vec farbu, viacerí respondenti sa však vyjadrili, že dôvodom ilegálnej graffiti tvorby je často nedostatok legálnych plôch, ktoré vo viacerých mestách zanikajú.
Záver: Hypotéza č.2 sa nám potvrdila.

V otázke č.5 sme zisťovali názor writerov na adekvátnosť trestov, ktoré vyplývajú z Trestného zákona pri poškodení cudzej veci popísaním, pomaľovaním.

Graf č.5: Adekvátnosť trestov

V piatej otázke nám traja respondenti uviedli, že tresty, ktoré vyplývajú z Trestného zákona sú adekvátne, a síce vo svojej podstate poškodenia cudzieho majetku, avšak z hľadiska nebezpečnosti tejto činnosti pre spoločnosť sú sadzby za tento trestný čin prehnané. Dvadsaťpäť respondentov sa vyjadrilo, že tresty sú neadekvátne, nadhodnotené a zbytočne represívne v porovnaní s inou trestnou činnosťou.

Otázka č.6: Aký je podľa Teba postoj spoločnosti k tvorbe graffiti?

Graf č.6: Postoj spoločnosti k tvorbe graffiti

Deväť respondentov sa k tejto otázke vyjadrilo, že postoj spoločnosti je negatívny, čo môže vyplývať aj z toho, že podľa väčšiny ľudí je každý nastriekaný nápis graffiti. Sedem ďalších respondentov vníma postoj spoločnosti ako rôznorodý, teda aj pozitívny aj negatívny. Väčšinou v závislosti od veku, no často býva pozitívne prijímaná legálna tvorba, zatiaľ čo ilegálne graffiti bývajú odsudzované. Deväť respondentov uviedlo, že ľudia graffiti nechápu, je to pre nich čosi neprípustné, najmä pre tých, ktorí vyrastali v inej dobe, kedy graffiti nebolo bežnou súčasťou urbanistického priestoru.

V siedmej otázke sme zisťovali názor samotných writerov na graffiti. Ako ich vnímajú oni, či ide podľa nich o umenie alebo vandalizmus až delikvenciu.

Graf č.7: Graffiti z pohľadu writerov

Trinásť respondentov vníma tvorbu graffiti ako umenie. Niektorí to zdôvodnili tým, že graffiti – streetart – urbanart je všeobecne uznávaný umelecký smer. Iní sa vyjadrili, že graffiti možno vnímať ako umenie u tých writerov, ktorí už majú niečo z tvorby za sebou a venujú sa maľovaniu už zopár rokov. Jedenásť respondentov odpovedalo, že pri graffiti sa spája umenie s vandalizmom, s recesiou. Určite však tvorbu graffiti nemožno označiť za delikvenciu. Štyria respondenti sa vyjadrili, že ide o vandalizmus, ktorý však skúsenosťami s maľovaním prechádza do umenia. Niektorí z respondentov vnímajú tvorbu graffiti ako formu odporu, či tzv. krásny zločin, ktorý by sa mal robiť stále.

V otázke č.8 sme zisťovali, nakoľko sa writeri zúčastňujú celoslovenských akcií, tzv. jamov, kam často prichádzajú aj writeri zo zahraničia.

Graf č.8: Účasť na tzv. jamoch

Šestnásť respondentov sa vyjadrilo, že sa podobných akcií zúčastňuje, niektorí z nich sú i sami organizátormi. Časť respondentov sa zúčastňuje tzv. jamov aj v zahraničí, Európe, či už ide o akcie legálne alebo nelegálne. Účasť writerov na podobných akciách je však do značnej miery otázkou financií (náklady spojené s cestovným a pod.) Na týchto akciách býva však často zabezpečená aspoň časť sprejov, farieb. Piati respondenti sa podobných akcií nezúčastňujú. Sedem respondentov sa do podobných akcií zapája sporadicky, podľa možností.

Hypotézu č.3: Menej ako polovica respondentov sa pri legálnych akciách stretla s osobou sociálneho pracovníka, ktorý by bol do projektu zapojený, príp. ho organizoval, sme overovali v otázke č.9: Stretol si sa s osobou sociálneho pracovníka, ktorý by bol zapojený do podobného projektu (jamu), príp. ho organizoval?

Graf č.9: Stretnutie so sociálnym pracovníkom zapojeným do legálnej akcie podporujúcej graffiti

Na danú otázku nám osemnásť respondentov odpovedalo, že sa so sociálnym pracovníkom, ktorý by bol zapojený do podobného projektu nestretlo. Desať respondentov sa vyjadrilo, že sa so sociálnym pracovníkom pri podobných aktivitách stretli, pričom niekoľkí z nich majú vyštudovanú sociálnu prácu a tejto téme sa venovali aj v rámci svojich diplomových prác.
Záver: Hypotéza č.3 sa nám potvrdila.

V otázke č.10 sme zisťovali, či respondenti poznajú nejaké streetwork aktivity, ktoré ponúkajú mladým možnosť trávenia voľného času.

Graf č.10: Prehľad o streetwork aktivitách pre mladých

Na danú otázku nám jedenásť respondentov odpovedalo, že takéto aktivity pozná, aj keď ich nie je veľa a často sú aj zastaralé a neefektívne. Sedemnásť respondentov sa vyjadrilo, že o podobných aktivitách v ich okolí nevie, pričom niektorí vidia na jednej strane chybu v rodičoch, na druhej v oblasti regionálnej politiky, ktorá na tieto účely vyčleňuje len málo prostriedkov.

7.7 Diskusia

V rámci nášho prieskumu sme získavali informácie od špecifickej skupiny writerov tvoriacich graffiti, pričom celú prieskumnú vzorku tvorili mladí muži. To však neznamená, že sa tvorbe graffiti nevenujú aj dievčatá, hoci určite v menšej miere, než chlapci. Graffiti je aj o túžbe zverejniť svoju prítomnosť a stať sa slávnym. Práve táto súťaživosť, boj o prestíž, či tzv. šteklenie ega, ktoré sú súčasťou tvorby graffiti môžu spôsobovať, že ide takmer výhradne o mužskú záležitosť. Veková kategória respondentov bola od 15 do 25 rokov, pričom podstatná časť respondentov bola vo veku 19 – 23 rokov, teda majú s graffiti už dlhšie skúsenosti. Pri ich tvorbe nejde už často o nejakú formu rebélie či odporu, príp. chvíľkový rozmar, no spôsob, akým verejnosti prezentujú a dávajú niečo zo seba. Časť z nich už pracuje, niektorí práve v oblasti umenia či reklamy, kde si svojou tvorbou môžu aj zarobiť.
Hypotéza č.1: Viac ako polovica respondentov vníma tvorbu graffiti ako adrenalínové dobrodružstvo sa nám nepotvrdila. Pri tejto hypotéze sme vychádzali z predpokladu, ktorý býva uvádzaný aj v literatúre, a síce, že pri tvorbe graffiti ide najmä o pocit adrenalínu, ktorý táto – skôr ilegálna tvorba prináša. Túto odpoveď však uviedlo len osem respondentov z celkového počtu dvadsaťosem. Tým tvorba graffiti dáva hlavne adrenalín, prináša so sebou úžasné pocity a zážitky, ktoré im nedá nič iné. Osemnásť respondentov sa vyjadrilo, že tvorba graffiti im ponúka najmä veľký priestor pre sebarealizáciu, skvelý pocit z možnosti niečo vytvoriť.
Aj keď niektorí z nich uvádzali, že spočiatku to bol prejav istého odporu, rebélie, ktorý im prinášal adrenalínový pocit, postupne objavili pri graffiti inú dimenziu. Teraz ide skôr o spôsob komunikácie s okolím. Niektorí z writerov sa snažia do svojich diel vložiť isté skryté významy, ktorými reagujú napr. na situáciu v spoločnosti a pod. Dvaja respondenti uviedli, že im tvorba graffiti prináša najmä radosť zo šírenia alternatívnej kultúry. Iný sa vyjadril, že sprejeri si z mesta vytvárajú vlastnú galériu, kde ponúkajú tvorbu okoliu bez jeho súhlasu či záujmu o ňu, čo je istým spôsobom prejav egoizmu.
Pre väčšinu respondentov prestavuje tvorba graffiti serióznu záľubu, pri ktorej nehľadajú až tak adrenalín. Do istej miery to môže súvisieť aj s vekom, pričom, ako sme už spomínali, väčšina respondentov bola vo vekovej kategórii 19 – 23 rokov, majú teda s tvorbou graffiti už viaceré skúsenosti. Hypotéza č.1 sa nám nepotvrdila.
Hypotéza č.2: Väčšina respondentov tvorí na ilegálnych plochách, aj napriek prísnym normám, ktoré vyplývajú z Trestného zákona. Šestnásť respondentov sa vyjadrilo, že tvorí na ilegálnych plochách, pre šiestich respondentov nie je podstatné, či je graffiti na legálnej alebo ilegálnej ploche a ďalších šesť respondentov uprednostňuje tvorbu na legálnych plochách.
Hypotéza č.2 sa nám potvrdila, a teda zvýšené a sprísnené tresty ovplyvnili aktívnych writerov pri výbere plôch len v malej miere. Našli sa však respondenti, ktorí sa vyjadrili, že práve od prijatia novely v Trestnom zákone tvoria už len na legálnych plochách, zatiaľ čo predtým robili graffiti aj na plochách ilegálnych. Podľa vyjadrení writerov sprísnenie trestov však neprinieslo očakávaný efekt, práve naopak, stúpol počet ilegálnych graffiti v uliciach, no zároveň klesla ich kvalita. Zvýšil sa počet tagov v uliciach, ktoré po sebe zanechávajú väčšinou ešte deti, pre ktoré to znamená najmä adrenalínové dobrodružstvo, pričom sa ich snažia umiestniť na čo najviditeľnejšie miesto, čo v konečnom dôsledku vytvára negatívny obraz o graffiti.
Ako sa vyjadril E. Mistrík (In: Graffiti - problém nás všetkých, 2004): „Poctiví writeri nepoškodzujú kultúrne pamiatky, odsudzujú ich ničenie a tvoria na plochách, ktoré nie sú pamiatkovo chránené. Tí, ktorí pamiatky ničia sú barbari. Zabudli sme na prevenciu cez človeka – nemali by sme uplatňovať prevenciu hrozbou trestom, ale výchovou. Mali by sme naučiť mládež na základných a stredných školách rozlišovať medzi ničením kultúrnych hodnôt a slobodným seba vyjadrovaním na plochách, ktorým ich tvorba neublíži! Médiá sú v tomto procese skôr na strane trestno – právnej prevencie, nerešpektujú graffiti ako subkultúru.“
Tresty aj podľa oslovených writerov tvorbu graffiti nezastavia. Z vyjadrení niektorých respondentov, ktorí tvoria skôr na ilegálnych plochách vyplýva, že problém je často v nedostatku legálnych plôch, na ktorých by bola možnosť tvoriť, aj preto sa väčšina z nich snaží orientovať na periférne miesta, kde to ostatným až tak neprekáža. Podľa odpovedí viacerých respondentov má však v sebe tvorba ilegálnych i legálnych graffiti isté špecifiká, ktoré ponúkajú špecifickú možnosť seba realizácie.
Ako sa vyjadril jeden z writerov, ilegálne plochy majú niekedy lepšiu myšlienku a umiestnenie, viac to vynikne, viac ľudí si to na takom mieste všimne, koľkí sa už len pôjdu pozrieť na legálnu plochu, ktorých je aj tak málo, v niektorých mestách skoro žiadne. Iní respondenti uprednostňujú práve tvorbu legálnu, ktorá je naozaj o maľovaní (umení), ponúka totiž dostatok času na detailnú prácu s farbami. Nelegálne plochy sú skôr o rýchlosti, veľkosti a samozrejme kvalite. Legálna a ilegálna tvorba však tvoria jeden celok, to všetko sú graffiti.
Ako uviedol jeden z respondentov, spoločnosť nechápe graffiti rovnako ako graffiti nechápe spoločnosť. Tento boj bude zrejme trvať ešte veľmi dlho, no graffiti tu boli a budú. Jedným z nedávnych prejavov boja proti graffiti zo strany spoločnosti bolo práve zavedenie novely v Trestnom zákone, ktorá je najmä represívnou odpoveďou na danú problematiku poškodzovania cudzieho majetku. No aj podľa respondentov chýba v tomto prípade nejaký konštruktívny alternatívny prístup k riešeniu, ktorý by priniesol napr. postihy vo forme verejnoprospešných prác. Ak už teda dôjde k prichyteniu writera pri tvorbe na ilegálnej ploche, kde poškodzuje cudzí majetok, aby mal možnosť odčiniť to iným spôsobom, nie stať sa hneď súdne trestaným delikventom.
Z hľadiska nebezpečnosti tohto trestného činu sú tieto sadzby, v porovnaní so závažnejšími trestnými činmi (krádež, znásilnenie, príp. vražda) dosť nadhodnotené a neprimerané. Možnosť alternatívnych trestov sa nám zdá byť vhodnejšou formou boja proti ilegálnej tvorbe graffiti poškodzujúcej cudzí majetok. Tvorbu graffiti však, ako sme už spomínali tvorí ako legálna, tak aj ilegálna tvorba (napr. graffiti na vlakoch), ktorú asi úplne nezastavia tresty žiadneho charakteru. Určite však existuje spôsob, akým sa dá poškodzovanie cudzieho majetku obmedziť, pričom jednou z foriem je práve rozšírenie legálnych plôch, väčšia možnosť tvoriť bez obáv o prichytenie a následný trest. Práve tu sa ponúka možnosť aj pre sociálneho pracovníka. Jeho zaangažovanosť sme overovali v tretej hypotéze.
Hypotéza č.3: Menej ako polovica respondentov sa pri legálnych akciách stretla s osobou sociálneho pracovníka, ktorý by bol do projektu zapojený, príp. ho organizoval. Osemnásť respondentov sa so sociálnym pracovníkom nestretlo, zatiaľ čo desiati respondenti majú skúsenosť so sociálnym pracovníkom pri legálnej akcii.
Hypotéza sa nám potvrdila, aj keď nás prekvapil dosť vysoký počet respondentov, ktorí sa so sociálnym pracovníkom venujúcim sa oblasti graffiti stretli. V niekoľkých prípadoch išlo o samotných writerov, ktorí mali ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, venovali sa danej problematike aj vo svojich diplomových prácach a aktívne sa podieľajú na organizovaní akcií pre writerov.
Väčšina respondentov však aktivity zo strany sociálneho pracovníka v prospech ich komunity nepozná. Ako sa vyjadril jeden z nich, nezdá sa mu, že by legálne graffiti akcie poriadali sociálni pracovníci. Venujú sa tomu mladí ľudia, ktorí majú k tomu vzťah a vynakladajú úsilie pri zháňaní plôch. Viacerí respondenti sa stretli s ponukou účinkovať vo filme o writeroch, ktorá sa však neuskutočnila. Stretli sme sa aj s otázkou, kto je to vlastne ten sociálny pracovník... Zo strany respondentov však bol vyjadrený záujem o podobné aktivity, ako napr. štúdiu danej komunity, zisťovanie jej názorov a pod., ktoré by privítali.
Aj keď aktivity zo strany sociálnych pracovníkov v oblasti práce s mladými, ktorí tvoria graffiti chýbajú, predsa sme sa aspoň s nejakými stretli. Konkrétne v nízko prahovom centre – klube Kaspian v bratislavskej Petržalke, kde majú tieto aktivity už dlhšie trvanie. Momentálne sa im, okrem iných foriem práce s mladými, venuje terénna sociálna pracovníčka, ktorá pomáha writerom pri vybavovaní plôch, organizovaní legálnych akcií, kde cez projekty zabezpečuje aj otázku finančných nákladov (nákup aspoň časti sprejov).
V tejto oblasti má sociálny pracovník možnosti, ako pomôcť a podporiť mladých v ich záľube v tvorbe graffiti, či už cez spomínané nízko prahové centrá pre mladých, centrá voľného času, no i streetwork aktivity, pomocou ktorých je možné bližšie spoznať a pochopiť túto špecifickú komunitu. Či by išlo o už spomínané aktivity, kde sociálny pracovník môže napr. cez predstaviteľov samosprávy pomôcť writerom pri vybavovaní legálnych plôch, príp. formou projektov získavať finančné prostriedky na nákup sprejov a iných pomôcok na tvorbu graffiti, tiež však organizáciou tzv. workshopov, kde by sa mohli writeri prezentovať svojou tvorbou širšej verejnosti, čím by sa graffiti – umelecká tvorba – dostala do povedomia ľudí, ako druh alternatívneho umenia, nielen ako nejaká deštruktívna činnosť.
Keďže sme sa u respondentov stretli viackrát s pozitívnym ohlasom k vybranej téme, myslíme si, že oblasť graffiti tvorby je dosť aktuálnou nielen pre normotvorný systém, ale najmä v potrebe rozšíriť možnosti sociálneho pracovníka o prácu s mladými, ktorí sa graffiti venujú. Cez podobné aktivity by bolo možné nielen priblížiť sa skupine writerov, no tiež skúsiť nájsť cestu k vzájomnej komunikácii medzi nimi a predstaviteľmi spoločnosti. Je tu totiž absencia výmeny názorov, ktoré by viedli k nejakým konštruktívnym riešeniam, hoci len formou kompromisu. Graffiti ako celok – teda legálna i nelegálna tvorba, sa bude v očiach spoločnosti asi aj naďalej nachádzať na hrane pravidiel a noriem, no i tu je možné, napr. formou alternatívnych trestov posúdiť nebezpečnosť, príp. finančnú záťaž ilegálnej tvorby pre spoločnosť.

8 Záver

Tvorba graffiti je jedným z prejavov ľudskej existencie v istom prostredí. Objavuje sa tu, bez ohľadu na to, či je okolím považovaná za kultúrnu alebo nekultúrnu, vyplýva totiž zo života.
V našej práci sme sa pokúsili priblížiť graffiti od ich vzniku cez vývoj a prienik tohto alternatívneho druhu umenia aj do našej spoločnosti, následné reakcie, ktoré táto tvorba vo väčšine krajín vyvolala, tiež formy boja, ktoré sa proti graffiti vedú.
V rámci prieskumnej časti sme cez odpovede respondentov – writerov zisťovali ich pohľad na tvorbu, to čo pre nich graffiti v ich živote znamená, ako aj, nakoľko sa pri tejto záľube stretli s aktivitami sociálneho pracovníka. Popísali sme niektoré z týchto činností, ktoré sú sociálnymi pracovníkmi ponúkané mladým, ktorí sa tvorbe graffiti venujú.
Zaujalo nás, že táto oblasť sociálnej práce na Slovensku je do istej miery rozvinutá, keďže sa jej venujú ľudia v rámci voľno časových ponúk mladým, tiež samotní writeri, ktorí majú ukončené vzdelanie sociálnej práce. Určite je to ale výzvou, aby práca s mladými, venujúcimi sa graffiti, nezostala len ojedinelou, či až exotickou oblasťou sociálnej práce.
Práve aktuálnosť graffiti problematiky by mala byť impulzom na rozvinutie pôsobnosti sociálneho pracovníka, ktorý sa svojou zaangažovanosťou môže stať akýmsi spojovateľom medzi svetom graffiti a väčšinovou spoločnosťou. To by mohlo priniesť posun vo sfére vzájomnej komunikácie a aspoň čiastočného pochopenia – ako zo strany writerov, tak zo strany spoločnosti, pre ktorú je, a pravdepodobne aj zostane, svet graffiti čímsi zvláštnym.
Myslíme si, že cieľ našej práce, teda snahu priblížiť špecifickú graffiti tvorbu z pohľadu umenia i vandalizmu či delikvencie, poznanie názorov writerov prezentujúcich graffiti, ako aj možnosti sociálneho pracovníka v tejto oblasti sa nám podarilo splniť.

„Graffiti mi dáva veľa, veľa aj berie ... ale ten pocit, ktorý mám ráno po nočnej akcii, keď stojím na stanici v dave ľudí čakajúcich na vlak do práce, a v tom príde vlak s mojím menom, spravený vlastným štýlom ... to nezaplatíš...“
(anonymný writer)

Zoznam použitej literatúry

Bartoš, V. et al. 1995. Koexistencia výchovy mimo vyučování a rodinná péče. In: Vychovávateľ, 1995, č.7-8

Bartovic, G. 2005. Prísnejšie tresty plodia viac sprejerov. In: Bratislavské noviny, 2005, č.25, s.8

Black, T. The handwriting on the wall: cities can win the graffiti war. [citované 29.11.2005]. Dostupné na http://www.graffiti.org/faq/critical.review.html

Blumfeld, S.M. 1992. Slang 21. století. In: Iniciály, 1992, roč.3, č.29, s.13-15

Bondora, J. 2005. Bizarná subkultúra na stenách budov. Bratislava. 2005

Cooper, M. 1994. R.I.P. New York spraycan memorials. London: Themes and Hudson. 1994. 87s.

Darák, M. et al. 2004. Výchova k hodnotám voľného času. In: Kapitoly z teórie výchovy. Zborník príspevkov z medzinárodného vedecko-teoretického seminára. Prešov: Fakulta humanitárnych a prírodných vied PU. 2004. 300s. ISBN 80-8068-255-0

Dennant, P. 1997. Urban Expresion, Urban Assault, Urban Wildstyle, New York City Graffiti. London: Thames Valley University. 1997

Edit deAk. 1983. Trains is Book. In: Artforum, 1983, roč.5, č.9, s.91

Encyclopedia wikipedia. [citované 22.2.2006]. Dostupné na http://www.wikipedia.org/wiki/Graffiti

Gadsby, M.J. 1995. Looking at the writing on the wall: A review & taxonomy of graffiti text. London. 1995

Graffiti Art ´97. Katalóg ku výstave.

Graffiti: Art and Crime. [citované 16.12.2005]. Dostupné na http://www.graffiti.org/faq/tucker.html

Hambálek, V. 2005. Úvod do voľnočasových aktivít s klientskými skupinami sociálnej práce. Bratislava: Občianske združenie Sociálna práca, 2005. 80s. ISBN 80-89185-11-8

Havlik, D. Phun Phactory „Best Outdoor Museum“ in City. [citované 29.11.2005]. Dostupné na http://www.phunphactory.org

Hollá, Z. 2006. Rozhovor s terénnou sociálnou pracovníčkou klubu Kaspian v Bratislave. 22.3.2006

Just EnJoy. História graffiti. [citované 22.2.2006]. Dostupné na http://www.artattack.sk

Kodoň, L. – Gajdoš, M. Graffiti na Slovensku. [citované 14.3.2006]. Dostupné na http://www.artattack.sk/dialogy/dialogy.htm

Konrádová, M. Graffiti – umelci, či zločinci? [citované 25.2.2006]. Dostupné na http://www.sme.sk

Kubalová, D. 1997. Poetika graffiti. In: Od recepcie k morfológii umenia. Prolegomena. Výskumné materiály. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. 1997. 140s. ISBN 80-8050-148-3

Matoušek, O. et al. 2003. Metódy a řízení sociálni práce. Praha: Portál, 2003. 384s. ISBN 80-7178-548-2

Mistrík, E. Dominanta a alternatíva. Tézy. Bratislava: PgF UK

Mistrík, E. 1994. Vstup do umenia. Nitra: ENIGMA Jr..1994. 75s. ISBN 80-85471-18-3

Ostrov 4 Graffiti. [citované 14.3.2006]. Dostupné na http://www.artattack.sk/dialogy/dialogy.htm, http://www.aerosolart.sk/clanky/ostrov4.htm

Riout, D. 1990. Le livre du Graffiti. Paris: Alternatives. 1990. 60s.

Šaling, S. et al. 2002. Slovník cudzích slov. Prešov: vyd. SAMO. 2002. 688s. ISBN 80-967524-7-2

Uličný, P. – Zalová, S. 1998. Graffiti – vojna štýlov. In: KanKán, 1998, roč.1, s.18-26

Vágnerová, M. 2000. Vývojová psychologie: dětství, dospělost. Praha: Portál. 2000. 528s. ISBN 80-7178-308-0

Volf, P. 1998. Stříkam, tedy jsem. In: Reflex, 1998, roč.9, č.10, s.28-33

Zákon č.300/2005 Z.z. Trestný zákon

Zborník z konferencie „Graffiti – problém nás všetkých?“ konanej 19.5.2004 v Bratislave

Prílohy
 

Príloha A

Dotazník

Zdravím Ťa, som študentkou 5. ročníka sociálnej práce Trnavskej univerzity a obraciam sa na Teba s prosbou o vyplnenie dotazníka o tvorbe graffiti. Dotazník je anonymný, preto Ťa prosím o úprimné odpovede na otázky. Tieto informácie budú použité len v rámci mojej diplomovej práce, nedôjde teda k ich zneužitiu na iné účely.
S pozdravom a vďakou Jana Molnárová FZaSP TU

Vek:

Pohlavie:
žena
muž

Vzdelanie:
základné
stredoškolské odborné
stredoškolské s maturitou
vysokoškolské

1. Čo Ťa motivuje, inšpiruje k tvorbe graffiti? Čo Ti to dáva?

2. Aký postoj má k tejto Tvojej činnosti Tvoja rodina, okolie? Vedia o tom, že robíš graffiti?

3. Ako zvládaš finančnú stránku – nákup sprejov?

4. Uprednostňuješ tvorbu graffiti na legálnych alebo ilegálnych plochách?

5. Čo si myslíš o trestoch, ktoré plynú z Trestného zákona pri poškodení cudzej veci popísaním, pomaľovaním...? Sú adekvátne?

6. Aký je podľa Teba postoj spoločnosti k tvorbe graffiti?

7. Ty sám vnímaš graffiti ako umenie alebo vandalizmus – delikvenciu?

8. Zúčastňuješ sa celoslovenských akcií – tzv. jamov?

9. Stretol si sa s osobou sociálneho pracovníka, ktorý by bol zapojený do podobného projektu, príp. ho organizoval?

10. Poznáš nejaké streetwork aktivity, ktoré ponúkajú mladým možnosť trávenia voľného času?

Príloha B

Trains

Príloha C

Chico Antonio Garcia – známy maliar graffiti, dokončuje maľbu na pamiatku Jána Pavla II. v New Yorku (apríl 2005)

Tapeman

Príloha D

Sketches & pieces

*** Späť na TEXTy ***