Nomad - kráľ graffiti
Graffiti ma neuživí
Rasťo Jakubek z Trenčianskych Teplíc sa grafiti umeniu začal venovať vo svojej dvadsaťpäťke. Podľa jeho slov to už bolo pekne neskoro. „Ostatní grafiťáci vtedy končia," hovorí. Aj napriek tomu, že sa vo svojom obore dostal medzi špičku, dnes tvrdí, že umenie striekania na stenu ho neuživí.
Začínal obkresľovaním
Keďže grafiti je o písaní svojho mena do obrázkov, najprv
stál pred vymýšľaním pseudonymu. „Nomad" vraj vymyslel len tak. Rozmýšľal nad
písmenkami, farbami, tvarmi. Vyraďovacou metódou z písmen vymyslel to, ako ho
dnes už mnohí poznajú. V detstve začal s obkresľovaním krajiniek a portrétov.
„Neskôr ma to, samozrejme, prestalo baviť," hovorí. Obkresľovanie z fotiek mu
išlo tak dobre, že obrázok vyzeral vyšperkovane realisticky. Na základnej škole
pochopil, že má k maľovaniu blízko. „Nadpisy v zošitoch som mal vždy spravené
krásne, aj písmo som mal pekné," hovorí. Maľovať na stenu ho ale nikdy
nenapadlo, až dovtedy, keď to uvidel v skutočnosti.
Prelom nastal, keď mal 25
V roku 1995 sa prvýkrát stretol so sprejovaním. Keď sem
prišlo zo západu grafiti, tak mu to sadlo, pretože detské obkresľovanie tvárí mu
prišlo nenápadité a nudné. Podľa Rasťa sa sprejov mnohí boja, no nie je na to
dôvod. „Samozrejme, keď som začínal, tak to hneď nešlo, potom už to plynulo
akosi samo," hovorí. Niekto dokáže sprejom spraviť pár ťahov, niekto dokáže
podľa neho zo seba vykúzliť Rembrandta. Vyššia forma sprejovania je striekacia
pištoľ. Air brush mu ako umelcovi sadol. Postupne si ale uvedomoval, že
striekanie na steny ho neuživí. „Začal som preto robiť grafiku na počítači."
Podľa Rasťa nejde o vysokohodnotné umelecké diela, pretože ich tlačí väčšinou na
papier, no svoj účel to spĺňa. V prvom rade musí maľovať rýchlo a stále rovnako
kvalitne. Podľa neho samého je veľký perfekcionalista a detailista.
Dobrá technika je samozrejmosť
„Bez dobrej techniky si svoju prácu ani nedokážem predstaviť." Technika je podľa
neho samozrejmosť, aj keď nie je prvoradá. „Prvoradý je samozrejme nápad".
Nedokonalé dielo by podľa Nomada vôbec nemalo vychádzať von. On sám sa snaží
štýlovo odlišovať. „Snažím sa nenosiť drevo do lesa." Politiku umenia vôbec
nerieši. Robí to, čo ho baví, čo ho živí a snaží sa to stále robiť čo najlepšie.
Štýlovo sa nikam nezaraďuje. V budúcnosti by sa chcel viac venovať abstrakcii.
Fľaky a machlanice pre neho však nič neznamenajú. Rasťa Jakubeka a jeho tvorbu
veľa ľudí spoznalo podľa farieb použitých v maľbách. Zelená a červená s
príbuznými odtieňmi pre neho znamenajú obraz prírody so svojou bojovnosťou a
energiou, zároveň v protiklade s citlivosťou. Komerčné kombinácie farieb ako
napríklad modrá a žltá ho neoslovujú. Dnes už používa rôznu farebnú škálu, no
stále sa drží estetickej kombinácie farieb. „Určite by som nepoužil napríklad
zelenú s fialovou, aj keď dnes už sa dá všetko," vysvetľuje. Keď sa Nomad spätne
pozrie na svoju tvorbu, myslí si, že používal zbytočne veľa farieb. V tomto
smere je už dozretejší. S farbami vraj treba opatrne, aj keď maľovanie je
predovšetkým o farbách. Treba si podľa neho dať pozor na gýčovosť. Tvorí
predovšetkým podľa požiadaviek klienta. Ako povedal, všetko sa dá. „Určite ale
nespravím hlúposť. Ak si klient vyžaduje niečo, s čím sa nestotožňujem, snažím
sa mu ukázať zopár iných spôsobov," hovorí umelec.
Môj zákazník, môj pán
Stále pre neho platí „môj zákazník, môj pán". Podpísať sa ale
pod niečo, čo nie je podľa jeho gusta, by kazilo meno. Našťastie sa zatiaľ do
podobného extrému ešte nedostal. Vonkajšie vplyvy sa snaží v sebe transformovať.
Každé dielo je podľa neho samostatné a začaté od nuly. V maľbe považuje za
prvoradú kreativitu. Začínanie od nuly vysvetľuje stále novými nápadmi.
„Samozrejme, že môj umelecký jazyk je jeden, ak by to tak nebolo, asi by som
trpel schizofréniou," smeje sa. Obdobia bez nápadov teraz prichádzajú veľmi
málo. Nomadovi sa to stáva vtedy, keď spraví po sebe viac vecí, ktoré ho
vyčerpajú. Sám od seba vyžaduje posun smerom vpred. Každá maľba musí byť
minimálne na takej úrovni, ako tá pred tým. Rasťo by nerád klesol pod svoju
úroveň. S nápadmi má opačný problém. Je ich kopec, no nestíha ich realizovať. Sú
veci, ktoré vytvoril a je s nimi nespokojný. Sú ale aj také, s ktorými je
výnimočne spokojný. Nepovažuje to za samochválenkárstvo, ale sebareflexiu.
Maľovanie ho napĺňa v tejto chvíli tak, že neráta s inou činnosťou. „Nikdy som
nemal dlhodobé plány, pretože život je nevyspytateľný," vysvetľuje. Na vlastne
potreby je vraj nenáročný. Nomad o sebe tvrdí, že dokáže viac dávať ako
prijímať. Doslova a do písmena to platí aj o jeho vzťahu k maľovaniu.
V zákazkách neexistuje mantinel
Keď bol mladší, zákazky si vyberal, dnes už je všetko inak.
Maľovanie, grafiku robí profesionálne. Na Slovensku vytvoril niečo, čo sa zatiaľ
nikomu nepodarilo. Pre dvoch mobilných operátorov u nás vytvoril zatiaľ
najväčšie maľby s prvkami grafiti na stenu. Zaujímavé je, že si jeho služby
vybrali obe konkurenčné spoločnosti. Tento fakt nasvedčuje tomu, že na Slovensku
s najväčšou pravdepodobnosťou skutočne nemá konkurenciu. Prvé megadielo vzniklo
na bratislavskom Nábreží Ludvíka Svobodu a bolo 62 metrov dlhé. Nomad s kolegami
ho striekali pištoľami s hrubou tryskou a minuli naň 70 litrov farby. Na ďalšie
obrovské grafiti dielo v bratislavskej Petržalke minul 300 sprejov a spolu s
ďalším sprejerom Dashom im to trvalo 3 týždne. Maľba mala konečnú veľkosť 78
metrov na dĺžku. V Trenčíne plánuje tento rok zorganizovať vlastnú výstavu. Baví
ho všetko, čo je pre umelca výzva. V prípade, že by ho oslovil napríklad
hudobník, s ktorého tvorbou
sa nestotožňuje, aby mu vytvoril obal na CD, dnes by mu ho už vytvoril. Kedysi
tomu tak nebolo. Ak je pre neho výzva všetko ostatné, tak je pre neho výzva aj
práca pre takéhoto umelca. Koniec koncov aj tak robí zákazky pre ľudí, ktorých
nepozná. Dnes už sa na veci pozerá z profesionálneho hľadiska. „Keď to nespravím
ja, spraví to niekto iný a čo z toho mám?" pýta sa. Do bezhlavých ponúk by ale
určite nešiel. Umelec musí mať intuíciu, ktorá ho upozorní, do čoho ísť a do
čoho nie.
Grafiti si dnes dovoliť nemôže
Dnes už si nemôže grafiti dovoliť. Spreje sú drahé a zaberajú
čas. „Keď sa obzriem dozadu, nechápem, ako som to mohol desať rokov ťahať."
Komerčné zákazky sem samozrejme neráta, na tých pracuje rád. Pre umelca ako je
on, je už dnes striekanie na vlastnú päsť neefektívne. Kedysi bral maľbu ako
koníček a sebarealizáciu. Dnes rieši to, čo je pre neho perspektívne. „Musím sa
zamýšľať nad vlastnou existenciou, nad tým, čo mi dá budúcnosť," hovorí Rasťo.
Alexandra Koreňová
Foto: (sk), archív Nomad
