Africká parabola

"Vstávaj, spáč, takto zbytočne mrháš časom. Prečo nevylezieš na mangovník a netrháš jeho plody?"

"Prečo by som ich mal trhať, biely muž? Veď každý deň mi nejaké spadnú iba tak. Zoberiem si trochu pre mňa a pre rodinu a zbytok hnije u mňa v komore."

"To ale nemôžeš, nechať ich iba tak hniť. Vezmi ich so sebou na trh a predaj ich tam za peniaze."

"Jasné, peniaze si potom schovám, pretože tie nehnijú."

"Vôbec nie, hlupák, peniaze musia pracovať."

"Dobre, biely človek, ja teda urobím obrovskú hostinu pre všetkých ľudí z našej dediny, a ty môžeš prísť tiež."

"Nie, nie, nie. Žiadny večierok! To je plytvanie peniazmi. Musíš ich využiť múdro." .

"Ako to mám teda urobiť, biely muž?"

"Počúvaj. Za tie peniaze, čo vyrobíš, si kúpiš najprv jeden, potom druhý a nakoniec všetky mangovníky tu v dedine."

"Ale tie mangovníky nepatria nikomu. Každý môže jest ich ovocie."

"NO a v tom to práve je. Teraz patria všetkým. Keď ich kúpiš budú tvoje. Nikto iný nebude môcť zbierať ich plody. Keď niekto bude chcieť jest mango, bude si ho musieť kúpiť od teba na trhu. Bude z teba boháč..."

"A čo potom, biely muž?"

"Potom to rozbehneš ďalej. Budeš kupovať ďalšie mangovníky v oblasti. Jedného dňa budeš vlastniť všetky v celej krajine."

"Na čo by som ale mal chcieť všetky mangovníky v tejto krajine? Veď toľko ovocia by premenilo našu dedinu na obrovskú hnijúcu haldu, pretože nikto nedokáže zjesť toľko manga."

"Ticho, počúvaj. Je jasné, že vaša dedina nebude chcieť toľko manga. Postavíš konzerváreň, kde budeš mango spracovávať a dávať do konzerv. Potom ich budeš vyvážať do bohatých krajín na Severe, kde zatiaľ len málo ľudí vie, aké je mango chutné. Tvoja malá továrnička sa rozrastie na veľkolepý podnik. Budeš zamestnávať mnoho svojich známych. A ty už nebudeš musieť pracovať nikdy."

"Ale čo budem potom robiť, biely muž?"

"Tu na mieste, kde to všetko začalo, si postavíš veľký dom. Budeš tu mať veľkú záhradu. Natiahneš si húpaciu sieť medzi dva mangovníky a budeš odpočívať v ich tieni."